Nevýrazné zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy medzi Vodnárom a Strelcom. Kozorožec je viditeľný u nás na večernej oblohe od júla do decembra. Vrcholí o polnoci v prvej tretine augusta, ale nedosahuje výšku 30 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m, na oblohe zaberá 0,126 sr. Súhvezdie pozostáva zo slabých hviezd vytvárajúcich tvar dosť deformovaného trojuholníka, ani jedna z nich nie je jasnejšia ako 3. magnitúda. Vedie však k nemu spojnica dvoch jasných hviezd: Vega - Altair. V blízkosti sú ďalšie vodné súhvezdia: Vodnár, Ryba, Veľryba a Južná ryba - prechod Slnka touto oblasťou totiž znamenal vo východnom Stredomorí a na Blízkom východe obdobie dažďivého počasia.

Pretože kozorožec veľmi dobre skáče po skalách, dostal sa až na oblohu ako symbol stúpajúceho Slnka - návratu dlhších dní a predzvesti jari. Pred 2 000 rokmi totiž prechádzalo Slnko Kozorožcom v čase zimného slnovratu, bolo na oblohe najnižšie a prechodom do ďalšieho súhvezdia začalo na nebeskej klenbe čoraz viac stúpať. V súčastosti to už nie je úplne tak, vplyvom precesie Slnko prechádza súhvezdím od 20. januára do 15. februára a v čase zimného slnovratu sa nachádza v Strelcovi - dnes najjužnejšom súhvezdí zvieratníka. Znamenie Kozorožca však dodnes zostalo znakom zimného slnovratu a obratník južnej pologule, od ktorého sa Slnko obracia naspäť na sever, sa nazýva obratník Kozorožca.