Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

O autorovi
 

Pokus napísať niečo sám o sebe:

AutorAmatérska astronómia nie je bežnou záľubou ako šport, hudba, knihy alebo PC, vedie k nej vždy nejaká zvláštna cesta, ktorá ako keby bola spojená s túžbou ľudí objavovať stále nové a nové veci, preto sú príbehy ako sa rôzni astronómovia-amatéri dostali k tejto záľube vždy veľmi zaujímavé.

O amatérsku astronómiu som sa začal prvýkrát vážnejšie zaujímať približne v sedemnástich rokoch. Ale už dávno predtým mi neunikali najzaujímavejšie astronomické udalosti alebo správy v TV. Vždy som s napätím počúval a vytváral si vlastné predstavy. Ešte dodnes si pamätám, keď ma ako malého chlapca zaujali mapy súhvezdí v prvej slovenskej Encyklopédii Astronómie, ktorá bola vydaná v roku 1987 a ktorú otváram ešte aj dnes. Triédrom som pozoroval jasné kométy Hyakutake a Hale-Bopp. Pamätám si na krásnu nočnú oblohu na dovolenke vo Vysokých Tatrách. Smerom nahor som niekoľkokrát upriamil zrak aj po ceste k starým rodičom. Všetci už boli vnútri, len ja som ostal na dvore a fascinovane pozeral na oblohu. Aj napriek tomuto všetkému rozhodujúci zlom nastal až o niečo neskôr ...

V jeden jasný večer cez víkend niekedy koncom mája 2001 som vyšiel na terasu, z ktorej ešte aj dnes niekedy pozorujem. Pravdepodobne som si chcel len oddýchnuť na čerstvom vzduchu po dlhom pracovnom dni v záhrade. Pri pohľade nízko nad juhovýchodným obzorom sa črtal jasný červený bod, ktorý ma hneď upútal. Najskôr som si myslel že je to lietadlo, ale keď sa bod nehýbal túto možnosť som vylúčil a išiel som spať. O deň neskôr som tento úkaz pozoroval znovu a začal som rozmýšľať nad tým, čo by to mohlo byť. "Je to hviezda? Ale hviezdy zase nemôžu byť také červené?" V nedeľu večer sme sa vrátili domov do Bratislavy a vďaka jasnému počasiu som tento objekt pozoroval z balkóna ďalšie dva týždne voľným okom. Vtedy ma napadlo, že by to mohla byť planéta Mars. Aj keď v tom čase vrcholil koniec školského roku, ja som namiesto toho vytiahol už spomínanú Encyklopédiu Astronómie z roku 1987 a začal študovať jednotlivé pojmy. K vysvetleniu záhady na oblohe som sa však ešte nedostal, k tomu prišlo až keď som odišiel na prázdniny k starým rodičom. Objavil som tam nejakú detskú knižku o astronómii s úplne jednoduchými mapami oblohy a najjasnejšími hviezdami. Vyšiel som s ňou von a podľa mapy som sa snažil hľadať jednotlivé hviezdy na oblohe. Nakoniec som zistil, že sa jednalo o hviezdu Antares - srdce Škorpióna. A odvtedy ma astronómia úplne dostala ...

Ako na zavolanie v tom čase začali letné dvojmesačné prázdniny a ja som každú jasnú noc trávil pod oblohou, aj keď bol opar alebo spln Mesiaca. Začal som poznávať súhvezdia a hviezdy na oblohe, aj keď som sa dopustil mnohých chýb a presný obraz niektorých súhvezdí som identifikoval oveľa neskôr. Niekde v skrini som našiel starý ruský triéder 7x50 a začal objavovať neuveriteľné množstvo hviezd. Vrcholom bolo nájdenie môjho prvého deep sky objektu, guľovej hviezdokopy M13 v súhvezdí Herkula. Zo začiatku som nemohol uveriť, že sa mi ju podarilo nájsť. Oveľa ťažšie sa mi hľadala známa galaxia M31, niekedy som si myslel, že ju snáď nikdy neobjavím. Nakoniec som si na ňu musel počkať jeden rok kým znovu vychádzala nad obzor, pretože som zistil, že som si Pegasov štvorec chybne zamenil s Cefeom. Ďalšími záhadnými objektami boli dva jasné body, jeden v blízkosti hviezdokopy Hyády a druhý v strede Blížencov, ktoré na mape neboli vyznačené. Boli to samozrejme planéty Saturn a Jupiter. Ale zlaté časy sa pomaly končili ...

Začal školský rok a v ňom maturita, navyše začiatkom októbra aj hokejbalová liga, ktorej zápasy sú naplánované vždy na víkendy. Tento šport je ďalšou mojou veľkou záľubou a hrám ho dodnes už asi 12 rokov. Astronómia sa načas dostala na druhé miesto a tak som sa do Vianoc pod oblohu dostával iba sporadicky. Po veľkom presviedčaní sme boli s otcom vybrať v jedinej predajni ďalekohľadov akú som dovtedy poznal môj prvý ďalekohľad ako darček na Vianoce. Bez nejakých skúseností o technike, poznal som iba základné veci. Nakoniec sa ním stal Fomei refraktor 80/900. Začiatky s ním boli dosť kruté. Na jednej strane to boli veľmi chladné noci počas ktorých sa trpezlivosť pri neúspešnom hľadaní objektov dosť rýchle znižuje a nie sú najvhodnejšie len pre také hranie sa s ďalekohľadom, na druhej strane v základnej výbave som mal okulár s najväčšom ohniskovou vzdialenosťou 20 mm, takže na deep-sky objekty (aspoň rozľahlé hviezdokopy) to bohviečo nebolo. A ani na planétach som zo začiatku skoro nič nevidel. Na jar som sa rozhodol, že si kúpim okulár 40 mm a tak sa aj stalo. Medzitým som zmaturoval a dostal možnosť diaľkovo študovať na Ekonomickej univerzite. Potom nastalo leto 2002 ...

Mal som konečne väčšie možnosti a viac času zase pozorovať. S refraktorom som sa naučil v lete pomaly pracovať a začal objavovať krásy nočnej oblohy. Vďaka diaľkovému štúdiu som si mohol dovoliť vyjsť za pozorovaním aj na dlhšiu dobu ako víkend, spravidla počas novu Mesiaca na jeseň alebo jar, keď sa teplota pohybovala okolo nuly a (ešte alebo už)  nemrzlo.  Asi do roka som sa s ním snažil odpozorovať všetky Messierove objekty, ktoré by mali byť aspoň v teoretickej rovine viditeľné, takisto objekty NGC a IC. Pribudli aj nejaké detaily na planéte Jupiter a prstence Saturna. Rok rýchlo uplynul, opäť sa blížilo leto (2003) a ja som si uvedomil, že sú to už dva roky čo sa astronómiou zaoberám. Jeden letný večer, keď som vyšiel s ďalekohľadom pod oblohu som si zrazu uvedomil, že už ním vlastne nemám čo pozorovať (hlavnou výnimkou bol Mars). Preto som si opäť obnovil myšlienku kúpiť si nový, väčší ďalekohľad. Nakoniec sa ním stal Sky-Watcher 254/1200 na Dobsonovej montáži a mne sa tak otvorili nové okná do vesmíru ...

V súčasnosti, niekedy koncom roka 2005, pokračujem ďalej v štúdiu a snažím sa popri tom i pracovať. S novým ďalekohľadom mám už odpozorovanú peknú zbierku objektov, ale aj tak som ešte nevidel všetko, čo by ma zaujímalo. Ďalekohľad sa snažím doplniť kvalitným vybavením a skompletizovať tak celú zostavu. Navyše to tak vyzerá, že v budúcnosti by sa mojím záujmom mohlo stať cestovanie, či už za astronomickými podmienkami, ktoré sa na našom území bohužiaľ nenachádzajú alebo za spoznávaním nových neznámych krajín ...

© 2003-2006