Aquarius
Vodnár

Vodnár bol súhvezdím, ktoré poznali už v dávnych dobách. Na starých eufratských a babylonských doskách a kameňoch bol zobrazovaný ako klačiaci muž, ktorý vylieva vodu z vedra na ramene. Prúd vody predstavovala kaskáda hviezd, ktorá končí v ústach Južnej ryby. Aztékovia verili, že Vodnár je spodobnením ich boha Quetzalcóatla, ktorý priplával z východných morí. K súhvezdiu sa napokon viaže aj jeden antický príbeh z najstarších dejín ľudstva, keď boj, krádež a zabíjanie boli na bežnom poriadku. Ľudia vraj boli najskôr veľmi dobrí a šťastní a na zemi prevládala stále jar - zlatý vek. Nasledoval vek strieborný, keď Zeus rozdelil rok na štyri ročné obdobia a ľudia tak museli znášať striedanie tepla a chladu. Potom nasledoval vek bronzový a nakoniec ten najhorší zo všetkých - vek železný. Ľudia boli vtedy veľmi zlí, sebeckí, pravda a pocta sa takmer stratili. Vtedy sa Zeus veľmi rozhneval a rozhodol sa hriešne ľudstvo potrestať tým, že vylial na zem obrovské množstvo vody. Deväť dní chŕlili nebesá záplavy dažďa, more sa vylievalo z brehov, domy, chrámy i vrcholky hôr zmizli pod hladinou. To sa vraj prihodilo aj pri katastrofálnych záplavách v Thesálii roku 1508 pred n. l. Iba na vrcholku hory Parnas, ktorý bol jediným kúskom pevnej pôdy, zachránili sa syn Prométhea a Klymény Deukalion s manželkou Pyrrhou, ľudia dobrí, skromní a spravodliví. Deväť dňovú potopu prečkali v člne. Podľa veštby mali za sebou hádzať "kosti svojej matky". Deukalion správne pochopil, že ide o pramatku Zem a "jej kosťami" sa myslia kamene. Z nich tak povstalo nové ľudské pokolenie. Podľa gréckej mytológie by to mohol byť tiež mládenec Ganymedes - pastier, ktorého Zeus uniesol na Olymp a prisúdil mu úlohu nalievať bohom na Olympe víno a nektár.