Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

Atlas oblohy
 

Sagittarius
Strelec

Mapa súhvezdia Strelec

Súhvezdie Strelec pripomína syna boha Pana, kentaura Krotosa, z polovice človeka, z polovice koňa, ktorý vynašiel lukostrelbu. Za tento čin bol prenesený naveky na oblohu. Len málo kentaurov bolo múdrych a vzdelaných, väčšina z nich žila divokým životom hlboko v lesoch. Na oblohe nájdeme ešte jedného naveky nesmrtelného kentaura, ktorým sa myslí Cheirón, pokladaný za najmúdrejšiu bytosť na Zemi. Predstavuje ho súhvezdie Centaurus, z našich zemepisných šírok je však na rozdiel od Krotosa veľmi ťažko pozorovateľný. Ak nazrieme ešte ďalej do minulosti, ľudia pred 6 000 rokmi v súhvezdí videli lovca na koni - symbol jesenného lovu. V sumerskej ríši spodobňovalo boha vojny Nergala.

Slovenský názov
  Strelec
Latinský názov
  Sagittarius
Genitív (2. pád)
  Sagittarii
Skratka
 
Sag
Rozloha (sq deg)
  
867
Najjasnejšia hv.
  Kaus Australis
Kulminácia
  01. 08.

Strelec z atlasu J. Hevelia

Rozsiahle a na jasné objekty veľmi bohaté zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy medzi Škorpiónom a Kozorožcom. V našich zemepisných šírkach je viditeľné večer od júna do októbra. Vrcholí o polnoci začiatkom júla 15 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 115 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe zaberá 0,264 sr. Slnko prechádza Strelcom od 18. decembra do 19. januára, v čase zimného slnovratu. Najlepšie obdobie pre pozorovanie objektov tohto súhvezdia preto nastáva práve v lete. Hlavne v Severnej Amerike dostal nápadný obrazec jasných hviezd, z ktorých však ani jedna nepresahuje 1. magnitúdu, podľa svojho tvaru názov "Čajník". Tvorí ho skupina ôsmich hviezd γ, δ, ε, ζ, τ, ρ, π a λ Sagittarii, pričom "hrdlo" sa nachádza vpravo a "ucho" čajníka vľavo. Hviezdy λ, φ, ζ, σ a τ Sagittarii zase vytvárajú obrysy zoskupenia známeho ako naberačka mlieka, pomenovaného podľa svojho umiestnenia v bohatej oblasti Mliečnej cesty.

Najdôležitejším faktom súhvezdia Strelec je, že týmto smerom leží vo vzdialenosti 30 000 svetelných rokov jadro našej Galaxie a pred ním jedno z jej špirálových ramien. Presná poloha stredu sa stotožňuje s polohou rádiového zdroja Sagittarius A a udáva sa hodnotou rektascencie 17 h 42,5 min a deklináciou - 28o 59,. Na oblohe je to bod vzdialený asi 4 stupne ZSZ od hviezdy γ Sagittarii. Do vzdialenosti galaktického centra však nikdy neuvidíme, pretože nám ho zakrývajú obrovské mračná medzihviezdneho prachu Veľkej trhliny, ležiacich pozdĺž špirálovej roviny našej Galaxie. Astronómovia odhadli, že v tejto oblasti pri galaktickom centre sú hviezdy zoslabené až o 27 magnitúd! Preto ho môžeme skúmať iba pomocou rádioteleskopov, prostriedkami infračervenej a rentgenovej astronómie. Najjasnejšie vizuálne viditeľné hviezdne oblaky sa preto nachádzajú o niečo severnejšie a východnejšie. Predstavujú akýsi prierez tmavými prachovými mračnami, ktorými vidíme do vzdialenosti asi 10 000-15 000 svetelných rokov smerom ku stredu Galaxie.

Strelec sa nachádza na veľkej predĺženej spojnici Polárky s Vegou a pretože leží už dosť ďaleko na juhu, jeho najjužnejšie časti u nás nevychádzajú a samotný stred Galaxie sa ocitá len niekoľko stupňov nad horizontom. Navyše väčšinu jeho objektov môžeme pozorovať iba krátky čas v lete. Napriek tomu, vyberte si priezračnú noc a namierte ďalekohľad k južnému obzoru, naozaj to stojí za to! Nachádza sa tu 15 objektov z Messierovho katalógu, najviac zo všetkých súhvezdí, niektoré viditeľné i voľným okom a počas čistej a tmavej noci sa odkryjú i bohaté hviezdne mračná. Ak ale chceme spoznať skutočnú krásu tohto súhvezdia, musíme sa vydať minimálne na letnú dovolenku do oblastí Stredomoria alebo ešte lepšie, cestovať niekde do rovníkových oblastí, kde súhvezdie prechádza zenitom.

Galaktická pozícia Strelca
line

Na pochopenie našej polohy v Galaxii a priemetu Mliečnej cesty na oblohu si treba uvedomiť, že naša slnečná sústava leží asi 30 000 svetelných rokov od galaktického centra, na vnútornom okraji špirálového ramena označovaného ako rameno Orióna alebo ramena Orion-Cygnus. Práve preto, keď sa v noci pozeráme smerom do Strelca, pozeráme sa vlastne cez jednu relatívne prázdnu medzeru medzi ramenami, na ďalšie rameno - rameno Strelca (Sagittarius-Carina), ktoré obtáča galaktické centrum. Väčšina známych a nádherných Messierových hmlovín a hviezdokôp, ktoré môžeme v Strelcovi vidieť sa nachádza práve v tomto ramene: z hmlovín sú najznámejšie Lagúna, Omega alebo Trifid, z množstva otvorených hviezdokôp pravdepodobne M18 alebo M21. Otvorené hviezdokopy M23 a M25 ležia už v medzere medzi dvoma špirálovými ramenami. Vďaka relatívnej prázdnote alebo tunelu, kde tmavé mračná špirálového ramena Strelca sú pomerne rozptýlené, sa môžeme pozerať i o niečo bližšie do vnútra našej Galaxie, asi do vzdialenosti 15 000 svetelných rokov. Na oblohe sú toho príkladom bohaté hviezdne mračná vo vnútornom špirálovom ramene Pravítka a Malý oblak v Strelcovi, označovaný ako M24. V jeho vnútri sa nachádza vzdialená, ale populárna otvorená hviezdokopa NGC 6603. Najvzdialenejšiu štruktúru akú vôbec môžeme bez ďalekohľadu vidieť, predstavuje Veľký oblak v Strelcovi, severne od hviezd δ a γ Sagittarii. Je súčasťou centrálnej vypukliny a jeho hviezdy ležia vo vzdialenosti asi 20 000 svetelných rokov. V štvorci o stranách jedného stupňa sa tu nachádza 50 000 hviezd do 18. magnitúdy. A pretože väčšina guľových hviezdokôp sa koncentruje v okolí stredu Galaxie, Strelec je mimoriadne bohatý na tieto objekty, z ktorých vyniká najmä jasná a veľká M22, za dobrej noci ako hmlistá škvrna viditeľná voľným okom.

© 2003-2006