Slovenský názov
Strelec |
Latinský názov
Sagittarius |
Genitív (2.
pád)
Sagittarii |
Skratka
Sag |
Rozloha (sq deg)
867 |
Najjasnejšia hv.
Kaus Australis |
Kulminácia
01. 08. |
|
Rozsiahle a na
jasné objekty veľmi bohaté zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy
medzi Škorpiónom a Kozorožcom. V
našich zemepisných šírkach je viditeľné večer od júna do októbra.
Vrcholí o polnoci začiatkom júla 15 stupňov nad južným obzorom.
Obsahuje 115 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe
zaberá 0,264 sr. Slnko prechádza Strelcom od 18. decembra do 19.
januára, v čase zimného slnovratu. Najlepšie obdobie pre pozorovanie
objektov tohto súhvezdia preto nastáva práve v lete. Hlavne v
Severnej Amerike dostal nápadný obrazec jasných hviezd, z ktorých
však ani jedna nepresahuje 1. magnitúdu, podľa svojho tvaru názov
"Čajník". Tvorí ho skupina ôsmich hviezd
γ,
δ,
ε,
ζ,
τ,
ρ,
π a
λ
Sagittarii, pričom "hrdlo" sa nachádza vpravo a "ucho" čajníka
vľavo. Hviezdy
λ,
φ,
ζ,
σ
a
τ
Sagittarii zase
vytvárajú obrysy zoskupenia známeho ako naberačka mlieka,
pomenovaného podľa svojho umiestnenia v bohatej oblasti Mliečnej
cesty.
Najdôležitejším
faktom súhvezdia Strelec je, že týmto smerom leží vo vzdialenosti 30
000 svetelných rokov jadro našej Galaxie a pred ním jedno z jej
špirálových ramien. Presná poloha stredu sa stotožňuje s polohou
rádiového zdroja Sagittarius A a udáva sa hodnotou rektascencie 17 h
42,5 min a deklináciou - 28o 59,. Na oblohe je
to bod vzdialený asi 4 stupne ZSZ od hviezdy
γ
Sagittarii. Do vzdialenosti galaktického centra však nikdy
neuvidíme, pretože nám ho zakrývajú obrovské mračná medzihviezdneho
prachu Veľkej trhliny, ležiacich pozdĺž špirálovej roviny našej
Galaxie. Astronómovia odhadli, že v tejto oblasti pri galaktickom
centre sú hviezdy zoslabené až o 27 magnitúd! Preto ho môžeme skúmať
iba pomocou rádioteleskopov, prostriedkami infračervenej a
rentgenovej astronómie. Najjasnejšie vizuálne viditeľné hviezdne
oblaky sa preto nachádzajú o niečo severnejšie a východnejšie.
Predstavujú akýsi prierez tmavými prachovými mračnami, ktorými
vidíme do vzdialenosti asi 10 000-15 000 svetelných rokov smerom ku
stredu Galaxie.
Strelec sa nachádza
na veľkej predĺženej spojnici Polárky s Vegou a pretože leží už dosť
ďaleko na juhu, jeho najjužnejšie časti u nás nevychádzajú a samotný
stred Galaxie sa ocitá len niekoľko stupňov nad horizontom. Navyše
väčšinu jeho objektov môžeme pozorovať iba krátky čas v lete.
Napriek tomu, vyberte si priezračnú noc a namierte ďalekohľad k
južnému obzoru, naozaj to stojí za to! Nachádza sa tu 15 objektov z
Messierovho katalógu, najviac zo všetkých súhvezdí, niektoré
viditeľné i voľným okom a počas čistej a tmavej noci sa odkryjú i
bohaté hviezdne mračná. Ak ale chceme spoznať skutočnú krásu tohto
súhvezdia, musíme sa vydať minimálne na letnú dovolenku do oblastí
Stredomoria alebo ešte lepšie, cestovať
niekde do rovníkových oblastí, kde súhvezdie prechádza zenitom. |
Na pochopenie našej
polohy v Galaxii a priemetu Mliečnej cesty na oblohu si treba
uvedomiť, že naša slnečná sústava leží asi 30 000 svetelných rokov
od galaktického centra, na vnútornom okraji špirálového ramena
označovaného ako rameno Orióna alebo ramena Orion-Cygnus. Práve
preto, keď sa v noci pozeráme smerom do Strelca, pozeráme sa vlastne
cez jednu relatívne prázdnu medzeru medzi ramenami, na ďalšie rameno
- rameno Strelca (Sagittarius-Carina), ktoré obtáča galaktické
centrum. Väčšina známych a nádherných Messierových hmlovín a
hviezdokôp, ktoré môžeme v Strelcovi vidieť sa nachádza práve v
tomto ramene: z hmlovín sú najznámejšie Lagúna, Omega alebo Trifid,
z množstva otvorených hviezdokôp pravdepodobne M18 alebo M21.
Otvorené hviezdokopy M23 a M25 ležia už v medzere medzi dvoma
špirálovými ramenami. Vďaka relatívnej prázdnote alebo tunelu, kde
tmavé mračná špirálového ramena Strelca sú pomerne rozptýlené, sa
môžeme pozerať i o niečo bližšie do vnútra našej Galaxie, asi do
vzdialenosti 15 000 svetelných rokov. Na oblohe sú toho príkladom
bohaté hviezdne mračná vo vnútornom špirálovom ramene Pravítka a
Malý oblak v Strelcovi, označovaný ako M24. V jeho vnútri sa
nachádza vzdialená, ale populárna otvorená hviezdokopa NGC 6603.
Najvzdialenejšiu štruktúru akú vôbec môžeme
bez ďalekohľadu vidieť, predstavuje Veľký oblak v Strelcovi, severne
od hviezd
δ a
γ
Sagittarii. Je súčasťou centrálnej vypukliny a jeho hviezdy ležia vo
vzdialenosti asi 20 000 svetelných rokov. V štvorci o stranách
jedného stupňa sa tu nachádza 50 000 hviezd do 18. magnitúdy. A
pretože väčšina guľových hviezdokôp sa koncentruje v okolí stredu
Galaxie, Strelec je mimoriadne bohatý na tieto objekty, z ktorých
vyniká najmä jasná a veľká M22, za dobrej noci ako hmlistá škvrna
viditeľná voľným okom.
|