Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

Atlas oblohy
 

Mapa súhvezdia Herkules

Hercules
Herkules

Známe súhvezdie Herkules predstavuje najznámejšieho hrdinu z gréckej mytológie, najsilnejšieho človeka-poloboha, aký kedy vôbec žil. Bol synom vládcu bohov Dia a krásnej pozemšťanky Alkmény, čo sa nepáčilo najmä Hére, pretože ju najvyšší boh stále podvádzal. Na dieťa poslala dva hady, ale pretože Herkules zdedil po svojom otcovi obrovskú silu, rýchlo si s nimi poradil a vykrútil im krk. Keď vyrástol, ocitol sa vďaka bohyni Hére vo chvíľkovej pomätenosti, v ktorej zabil svoju ženu i deti. Aby odčinil svoju vinu, musel vykonať dvanásť zdanlivo nesplnitelných úloh pre mykénskeho kráľa Erysthea. Uškrtil nemejského leva, zavalil nesmrtelnú hlavu lernskej Hydry, premohol kone požierajúce ľudí, priviedol naspäť kráľovi stádo dobytka, ktoré strážili obri, či získal zlaté jablká zo vzácneho stromu v záhrade Hesperidiek. Najznámejšou úlohou bolo vyčistenie chlievov kráľa Augiáša z Elidy, do ktorých jednoducho zaviedol rieku. Po vykonaní dvanástich skutkov sa opäť vrátil k bežnému spôsobu života. Bojoval proti rôznym obludám a nepriateľom, chránil ľudí pred zlom. Héra sa nakoniec s Herkulom zmierila a dala mu za manželku svoju vlastnú dcéru Hébe. Herkules sa stal naveky nesmrtelným a na oblohe ho nájdeme v tesnej blízkosti Letného trojuholníka. I v tých najstarších civilizáciách bolo toto súhvezdie znázorňované ako silný mládenec alebo klačiaci obor. Napríklad Féničania v ňom uctievali svojho morského boha Melkartha.

Slovenský názov
  Herkules
Latinský názov
  Hercules
Genitív (2. pád)
  Herculi
Skratka
 
Her
Rozloha (sq deg)
  
1225
Najjasnejšia hv.
  Kornephoros
Kulminácia
  10. 07.

 

Herkules z atlasu J. Hevelia

Rozsiahle súhvezdie severnej oblohy typické pre letné večery, ktorého severná časť je v našich zemepisných šírkach cirkumpolárna. Vrcholí o polnoci začiatkom júna v blízkosti zenitu. Obsahuje 140 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe zaberá 0,373 sr. Herkula nájdeme zhruba v trojuholníku, ktorého vrcholy tvoria Vega z Lýry, Ras Alhague z Hadonosa a Gemma zo Severnej koruny. Vo východnej časti súhvezdia, smerom ku hviezde ν Her, sa nachádza apex - bod, ku ktorému sa približuje Slnko vzhľadom k okolitým hviezdam. Objavil ho v roku 1783 William Herschel na pomerne malom súbore hviezd. Rýchlosť, akou sa Slnko voči okolitým hviezdam pohybuje v smere apexu, dosahuje takmer 20 km/s.

Herkules zaberá na oblohe úctyhodnú plochu a je tak piatym najväčším súhvezdím na oblohe. Napriek tomu, že jeho obrazec nemá žiadnu poriadne jasnú hviezdu, je pomerne nápadný. Telo Herkula vyznačujú štyri hviezdy: ε, ζ, η a π Herkulis, ktoré tvoria štvoruholník pomenovaný ako "kvetináč". Z neho potom vychádzajú jednotlivé reťazce hviezd na juhozápad a juhovýchod, ako aj na severozápad a severovýchod. Na západnej strane kvetináča, v asi 2/3 vzdialenosti medzi ζ a η Herkulis leží najjasnejšia guľová hviezdokopa severnej oblohy M13, za priaznivých podmienok viditeľná i voľným okom. V severnej časti súhvezdia navyše nájdeme ďalšiu nádhernú, ale trochu pozabudnutú guľovú hviezdokopu M92, možno preto, že v jej blízkosti neležia žiadne jasné hviezdy. Za pozornosť stojí i pekná modrozelená planetárka NGC 6210, niekoľko farebných dvojhviezd a veľa galaxií, ktorých väčšina prináleží odľahlej kope galaxií Herkules označovanej ako C1 0024 - 1654. Je najhustejšou známou kopou, v jej centrálnych oblastiach pripadá na štvorcový stupeň až 70 galaxií. Leží vo vzdialenosti 108 Mpc.

© 2003-2006