Slovenský názov
Herkules |
Latinský názov
Hercules |
Genitív (2.
pád)
Herculi |
Skratka
Her |
Rozloha (sq deg)
1225 |
Najjasnejšia hv.
Kornephoros |
Kulminácia
10. 07. |
|
Rozsiahle súhvezdie severnej oblohy typické pre letné večery,
ktorého severná časť je v našich zemepisných šírkach cirkumpolárna.
Vrcholí o polnoci začiatkom júna v blízkosti zenitu. Obsahuje 140
hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe zaberá 0,373
sr. Herkula nájdeme zhruba v trojuholníku, ktorého vrcholy tvoria Vega z
Lýry, Ras Alhague z Hadonosa a Gemma zo Severnej koruny. Vo
východnej časti súhvezdia, smerom ku hviezde ν Her, sa nachádza apex
- bod, ku ktorému sa približuje Slnko vzhľadom k okolitým hviezdam.
Objavil ho v roku 1783 William Herschel na pomerne malom súbore
hviezd. Rýchlosť, akou sa Slnko voči okolitým hviezdam pohybuje v
smere apexu, dosahuje takmer 20 km/s.
|
Herkules zaberá na oblohe úctyhodnú plochu a je tak piatym najväčším
súhvezdím na oblohe. Napriek tomu, že jeho obrazec nemá žiadnu
poriadne jasnú hviezdu, je pomerne nápadný. Telo Herkula vyznačujú
štyri hviezdy: ε, ζ, η a π Herkulis, ktoré tvoria štvoruholník
pomenovaný ako "kvetináč". Z neho potom vychádzajú jednotlivé
reťazce hviezd na juhozápad a juhovýchod, ako aj na severozápad a
severovýchod. Na západnej strane kvetináča, v asi 2/3 vzdialenosti
medzi ζ a η Herkulis leží najjasnejšia guľová hviezdokopa severnej
oblohy M13, za priaznivých podmienok viditeľná i voľným okom. V
severnej časti súhvezdia navyše nájdeme ďalšiu nádhernú, ale trochu
pozabudnutú guľovú hviezdokopu M92, možno preto, že v jej blízkosti neležia
žiadne jasné hviezdy. Za pozornosť stojí i pekná modrozelená
planetárka NGC 6210, niekoľko farebných dvojhviezd a veľa galaxií,
ktorých väčšina prináleží odľahlej kope galaxií Herkules označovanej
ako C1 0024 - 1654. Je najhustejšou známou kopou, v jej centrálnych
oblastiach pripadá na štvorcový stupeň až 70 galaxií. Leží vo
vzdialenosti 108 Mpc.
|