Serpens
Had
Had,
ktorý pomáhal v lese hľadať liečivé bylinky Asklepiovi, liečiteľovi
schopnému vrátiť ľuďom život, sa na oblohu dostal spolu s ním. Hadonos
ho drží v rukách a zdanlivo ho na oblohe rozdeluje na dve časti: na
Hlavu Hada (Serpens Caput) a na Chvost Hada (Serpens Cauda). Pretože sa
had zvlieka z kože každý rok, stal sa symbolom obnovy, liečenia a
medicíny. Pôvodne bol celý Had spojený s Hadonosom, s ktorým tvoril
jedno z najväčších a najstarších súhvezdí.
Rovníkové súhvezdie,
ktoré v letných mesiacoch vystupuje u nás celé nad obzor. Je jediným zo
všetkých 88 súhvezdí, ktoré je rozdelené: utvárajú ho dve samostatne
oddelené časti: Hlava a Chvost Hada, medzi ktorými leží Hadonos. Napriek
tomu sa Had uvádza ako jedno súhvezdie. Trojuholník z jasných hviezd
Hlavy Hada sa nachádza južne pod Severnou korunou a vrcholí o polnoci v
prvej polovici mája vo výške asi 55 stupňov nad južným obzorom.
Nevýraznejšie telo sa tiahne k východu a končí až pri Orlovi. Chvost Hada
vrcholí začiatkom júla asi 40 stupňov nad južným obzorom. Celého Hada
teda na oblohe vo večerných hodinách uvidíme najlepšie od júla do októbra.
Obsahuje 60 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe zaberá 0,194 sr.
|
Slovenský názov
Had |
Latinský názov
Serpens |
Genitív (2.
pád)
Serpentis |
Skratka
Ser |
Rozloha (sq deg)
637 |
Najjasnejšia hv.
Unukalhai |
Kulminácia
01. 07. |
|
|
Obe časti súhvezdia sa
rozkladajú v okolí nebeského rovníka a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sú si v
mnohom podobné. Opak je však pravdou. Hlava Hada sa nachádza ďalej od
Mliečnej cesty a je preto bohatá na extragalaktické objekty - galaxie,
väčšina z nich je však pomerne slabá. Z pár guľových hviezdokôp vyniká
M5, ktorá súťaží s M13 o titul najkrajšej guľovej hviezdokopy severnej
oblohy. Chvost Hada leží prakticky vnútri Veľkej trhliny, ktorá
rozdeluje Mliečnu cestu na dva prúdy. Hlavne vďaka jej tmavým prachovým
mračnám v tejto časti nájdeme menej otvorených hviezdokôp a hmlovín, na
ktoré sme zvyknutí pri pozorovaní súhvezdí umiestnených v bohatých
poliach Mliečnej cesty. Jeden objekt je však výnimočný - Orlia hmlovina, emisný komplex v
ktorého vnútri leží i otvorená hviezdokopa.
|
|