Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

Atlas oblohy
 

Mapa súhvezdia Lýra

Lyra
Lýra

Lýra predstavuje strunový hudobný nástroj, na ktorom hrával bájny spevák Orfeus. Lýru vraj vynašiel Hermes a spevákovi ju neskôr daroval Apolón, boh Slnka a umenia. Povrávalo sa, že jeho pôsobivý spev a nádherná hra na tomto nástroji dokázali zastaviť tok riek, pohnúť skalami a utíšiť dravú zver. Svojím umením Orfeus dokonca obmäkčil i samotného vládcu podsvetia Hádesa, aby mu vydal zpäť milovanú Euridiké. Nedokázal však ukľudniť opité bakchantky, ktoré ho roztrhali. Kúzelná lýra skončila v rieke, ale Múzy - ochrankyne umenia si vyprosili, aby bol nástroj na večné časy prenesený na oblohu.

Lýra je typické, výrazné súhvezdie severnej letnej oblohy ležiace na okraji Mliečnej cesty, medzi Herkulom a Labuťou, síce malé, ale o to zaujímavejšie. Večer je viditeľná u nás od polovice marca do začiatku februára. Vrcholí o polnoci začiatkom júla vo výške asi 75 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 45 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m, na oblohe zaberá 0,087 sr.

Slovenský názov
  Lýra
Latinský názov
  Lyra
Genitív (2. pád)
  
Lyrae
Skratka
 
Lyr
Rozloha (sq deg)
  
286
Najjasnejšia hv.
  Vega
Kulminácia
  01. 08.

Lýra z atlasu J. Hevelia

Súhvezdie je celkom bohaté na zaujímavé a pekné objekty, hlavne pre väčšie ďalekohľady. Prstenec - M57, je typickým príkladom planetárnych hmlovín. Hviezda Sheliak je zástupcom skupiny zákrytových premenných hviezd a hviezda ε Lyrae je zase jednou z  vôbec najpozorovanejších viacnásobných hviezd. Atraktívnymi dvojhviezdami aj pre malé ďalekohľady sú tiež δ a ζ Lyrae. Pre väčšie ďalekohľady je zase nádhernou otvorenou hviezdokopou NGC 6791 a možnosť objaviť určitý počet galaxií.

Lyridy - slabý meteorický roj jarnej oblohy, ktorého radiant leží na juhozápadnom okraji súhvezdia, blízko hraníc s Herkulom. Objavuje sa každoročne medzi 16. až 25. aprílom, s maximom 22. apríla. Pozorovateľný býva v druhej polovici noci s frekvenciou šesť až osem meteorov za hodinu. Niekedy je možné pozorovať krátke ostré maximu v dĺžke niekoľkých desiatok minút, v minulosti sa tiež prejavili ako meteorický dážď. Spravidla ho tvoria rýchle, jasné meteory, ktoré často za sebou zanechávajú stopy. Prvé historicky doložené pozorovania tohto roja pochádzajú z Číny z roku 687 pred n.l. Materskou kométou tohto meteorického roja je kométa 1861 I. Dráha roja je voči ekliptike silne naklonená, takže roj zriedka podlieha gravitačnému rušeniu ostatných telies, je veľmi stály a pravidelný.

© 2003-2006