Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

Atlas oblohy
 

Mapa súhvezdia Mucha

Musca
Mucha

Neobvyklé súhvezdie Mucha zaviedol na oblohu Johann Bayer pod pôvodným názvom Včela (Apis), keď v roku 1603 vyšiel jeho hviezdny atlas Uranometria. Edmond Halley upresnil jeho pomenovanie na Letiacu včelu. J. Bartsch a Nicolas Louis de Lacaille súhvezdie zase nazývali Južnom muchou (Musca Australis), aby sa tak nemýlilo s vtedy ešte existujúcim súhvezdím Severnej muchy, ktorá sa do máp zakreslovala neďaleko Barana. Súhvezdie Severnej muchy sa však do dnešných dní nezachovalo a pre jej južnejšiu alternatívu tak zostal jednoduchý názov Mucha.

Slovenský názov
  Mucha
Latinský názov
  
Musca
Genitív (2. pád)
  Muscae
Skratka
  Mus
Rozloha (sq deg)
  
138
Najjasnejšia hv.
  Alfa Muscae
Kulminácia
  01. 05.

Mucha z atlasu J. Bodeho

Malé súhvezdie južnej oblohy ležiace medzi Chameleónom a Južným krížom v Mliečnej ceste, ktoré z našich zemepisných šírok nie je viditeľné. Obsahuje 30 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe zaberá 0,042 sr. V roku 1991 vzplanula na západnom okraji súhvezdia nova označovaná ako N 1991, ktorá sa na krátky čas stala jedným z najjasnejších zdrojov rentgenového žiarenia na oblohe. Predpokladá sa, že ide o tesnú dvojhviezdu, ktorej zložka obieha okolo čiernej diery, ktorá vo svojej blízkosti môže vyvolať procesy vedúce k intenzívnemu vyžarovaniu rentgenových lúčov.

Súhvezdie Muchy susediace s Južným krížom je celkom nápadným obrazcom, aj keď okrem α Muscae jeho hviezdy nepresahujú tretiu magnitúdu. Hviezda λ Muscae je biela a spolu s μ Muscae, ktorá je červená, vytvára v triédri navzájom kontrastnú dvojicu. Z deep-sky objektov v súhvezdí pútajú pozornosť dve guľové hviezdokopy, ktoré sú na hranici viditeľnosti triédrom: NGC 4372 a NGC 4833, ako aj malá časť tmavej hmloviny Uhoľné vrece, ktorá sem zasahuje zo susedného Južného kríža.

© 2003-2006