Toto súhvezdie tvorí iba kľukatá reťaz slabých hviezd označovaných arabskými číslicami, takže Jašterica je dosť nevýrazná a nie je najľahšie ju nájsť. Keďže  jej severná polovica leží v Mliečnej ceste, obsahuje niekoľko otvorených hviezdokôp vhodných aj pre malé ďalekohľady. Súhvezdie je zaujímavé tým, že v 20. storočí v ňom boli pozorované tri novy: z roku 1910, 1936, 1950. Tá z roku 1936 (CP Lacertae) vzplanula v najsevernejšej časti súhvezdia a bola známa pod názvom "Nova Lacertae". Objavil ju 16. 6. toho istého roku český astronóm Záviš Bochníček, pracujúci aj na Slovensku. V čase vzplanutia dosiahla v priebehu troch dní jasnosť 2,2^m, čo bol 175 000-násobok jej pôvodnej jasnosti a 300 000-násobok jasnosti Slnka. Bola typickým príkladom tzv. rýchlej novy. Dodnes sa z nej stal slabý biely trpaslík jasnosti 14,8^m, bežnými amatérskymi ďalekohľadmi nepozorovatelný. Vzdialený je 5 400 svetelných rokov. Nova 1910 (DI Lac) dosiahla jasnosť 4,3^m. Najslabšou z nich bola nova z roku 1950 (DK Lac), ktorá sa zjasnila na 5^m.