Typické letné súhvezdie najbohatšej oblasti Mliečnej cesty severnej pologule. Severná časť Labute v našich zemepisných šírkach nezapadá a súhvezdie je počas večera dobre viditeľné od júna do januára. Labuť vrcholí o polnoci koncom júla v blízkosti zenitu. Obsahuje 150 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Na oblohe zaberá 0,245 sr. Súhvezdie je veľmi nápadné a niekedy sa pre jeho X-tvar nazýva aj Severný kríž, ktorého stred je vyznačený hviezdou γ Cygni, na vrchole sa nachádza hviezda Deneb a na päte známa dvojhviezda Albireo. Keď sa Labuť nachádza na východe, leží kríž na ľavom boku. Až pri svojom pohybe na západ, niekedy okolo Vianoc sa kríž postupne vztýči.

Labuť obsahuje bezpochyby vizuálne najkrajšiu časť severnej Mliečnej cesty. Na dve časti ju rozdeluje Veľká tmavá trhlina, ktorá začína blízko Denebu a rozprestiera sa ďalej na juhozápad, kde končí až v južnej Mliečnej ceste, pri hviezde Alfa Centauri. Tieto tmavé mračná sú pravdepodobne v Labuti od nás vzdialené cez 1 000 svetelných rokov, v Orlovi, Štíte, Strelcovi a Škorpiónovi sú k nám už bližšie, len pár stoviek svetelných rokov. Predpokladá sa, že aj známa tmavá hmlovina Uhoľné vrece v súhvezdí Južného kríža je odľahlou časťou Veľkej trhliny. Hviezdne mračno, ktoré sa rozprestiera asi 20 stupňov od Albirea severovýchodne ku γ Cygni je najjasnejšou časťou Mliečnej cesty smerom na sever od nebeského rovníka. Je nádherné v každom triédri alebo binokuláre - jeho juhozápadná polovica je výnimočná vďaka preplnenému polu hviezd iskriaceho sa pozadia, severovýchodná polovica vďaka bohatému nadbytku hviezd jasnosti 6^m až 10^m. Keď hľadíme do tohto hviezdneho mračna, pozeráme sa vlastne na predok dĺžky špirálového ramena Orióna, kde sa začína točiť okolo vnútra našej Galaxie.