Slovenský názov
Labuť |
Latinský názov
Cygnus |
Genitív (2.
pád)
Cygni |
Skratka
Cyg |
Rozloha (sq deg)
867 |
Najjasnejšia hv.
Deneb |
Kulminácia
20. 08. |
|
Typické
letné súhvezdie najbohatšej oblasti Mliečnej cesty severnej
pologule. Severná časť Labute v našich zemepisných šírkach nezapadá
a súhvezdie je počas večera dobre viditeľné od júna do januára.
Labuť vrcholí o polnoci koncom júla v blízkosti zenitu. Obsahuje 150
hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe zaberá 0,245
sr. Súhvezdie je veľmi nápadné a niekedy sa pre jeho X-tvar nazýva
aj Severný kríž, ktorého stred je vyznačený hviezdou γ Cygni, na
vrchole sa nachádza hviezda Deneb a na päte známa dvojhviezda
Albireo. Keď sa Labuť nachádza na východe, leží kríž na ľavom boku.
Až pri svojom pohybe na západ, niekedy okolo Vianoc sa kríž postupne
vztýči.
Labuť
obsahuje bezpochyby vizuálne najkrajšiu časť severnej Mliečnej
cesty. Na dve časti ju rozdeluje Veľká tmavá trhlina, ktorá začína blízko
Denebu a rozprestiera sa ďalej na juhozápad, kde končí až v južnej
Mliečnej ceste, pri hviezde Alfa Centauri. Tieto tmavé mračná sú
pravdepodobne v Labuti od nás vzdialené cez 1 000 svetelných rokov,
v Orlovi, Štíte, Strelcovi a Škorpiónovi sú k nám už bližšie, len
pár stoviek svetelných rokov. Predpokladá sa, že aj známa tmavá
hmlovina Uhoľné vrece v súhvezdí Južného kríža je odľahlou časťou Veľkej trhliny. Hviezdne mračno, ktoré sa rozprestiera asi
20 stupňov od Albirea severovýchodne ku γ Cygni je najjasnejšou
časťou Mliečnej cesty smerom na sever od nebeského rovníka. Je
nádherné v každom triédri alebo binokuláre - jeho juhozápadná
polovica je výnimočná vďaka preplnenému polu hviezd iskriaceho sa
pozadia, severovýchodná polovica vďaka bohatému nadbytku hviezd
jasnosti 6m až 10m. Keď hľadíme do tohto
hviezdneho mračna, pozeráme sa vlastne na predok dĺžky špirálového
ramena Orióna, kde sa začína točiť okolo vnútra našej Galaxie.
|
Súhvezdie
teda zahrńa naozaj veľké množstvo jednotlivých objektov, či už pekných na
pohľad alebo nejako astronomicky zaujímavých. Z dvojhviezd sú známe najmä
Albireo a 61 Cygni, ale súhvezdie obsahuje všetky druhy hviezd, od
tých
najchladnejších s povrchovou teplotou iba 1 000 K
(napr. objekt NML),
až po najhorúcejšie Wolfove-Rayetove hviezdy. Hviezda V 389 Cygni má
svojrázny mechanizmus premennosti žiarenia. Nova 1975 Cygni je
poslednou pozorovanou novou z roku 1975 a súčasne najjasnejšou od
roku 1942, v maxime mala zdanlivú jasnosť 2,5m. Emisná
hmlovia Severná Amerika je pri troche šťastia zachytiteľná triédrom,
Riasy - pozostatok po supernove, patrí k trojici ľahko
pozorovateľných objektov tohto typu. V súhvezdí je aj veľké množstvo
planetárnych hmlovín a otvorených hviezdokôp, aj keď ani jedna z
nich nie je vyloženým exponátom. Dve otvorené hviezdokopy sú v
Messierovom katalógu, ale nie sú veľmi populárne: M39 vďaka svojej
rozsiahlosti sa javí veľmi uvoľnená, M29 je dosť malá a tvorí ju len
pár jasných hviezd. V Labuti je aj najsilnejší mimogalaktický zdroj
rádiového žiarenia Cygnus A. |