
Nevýrazné súhvezdie
zvieratníka severnej oblohy medzi Blížencami a Levom. Obrátené
"Y" leží v strede rovnostranného trojuholníka, ktorý utvárajú
hviezdy Pollux, Regulus a Prokyón. Tvoria ho hviezdy Altarf,
Acubens, Asellus Australus, ι a χ Cancri. Na večernej oblohe je u
nás Rak viditeľný od polovice novembra do júna. Vrcholí o polnoci
koncom januára vo výške asi 60 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje
60 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe zaberá
0,154 sr. Pred 2000 rokmi Slnko prechádzalo Rakom v čase letného
slnovratu, bolo teda najsevernejším súhvezdím zvieratníka, v
súčasnosti ním prechádza od 20. júla do 9. augusta.
Znakom Raka sa ale stále označuje letný slnovrat a obratník severnej
pologule sa nazýva obratníkom
Raka. V súčasnosti vystupuje Slnko najvyššie na severnej pologuli na
rozhraní súhvezdí Blížencov a Býka.
|
Rak je najmenej výrazným
súhvezdím zvieratníka, len jedna jeho hviezda presahuje 4. magnitúdu.
Bezmesačná noc teda bude podmienkou, aby sme súhvezdie na oblohe čo
najlepšie
videli.
Rak sa pýši
dvomi otvorenými hviezdokopami, jednými z najkrajších na celej oblohe.
Tou jasnejšou je M44, ležiaca takmer v strede súhvezdia. V dávnych
dobách, v roku 270 pred n. l. ju nazval "Praesepe" (Jasličky grécky
básnik Aratus. Odvtedy uplynulo už niekoľko storočí, keď ich v roku 1610
prvýkrát ďalekohľadom rozlíšil na jednotlivé hviezdy Galileo Galilei. V súčasnosti
nám na tom bude stačiť i obyčajný triéder. V súhvezdí je tiež niekoľko
dvojhviezd a pretože sa nachádza ďalej od Mliečnej cesty, nájdeme v ňom
i väčší počet slabších galaxií. |