Orion
Orión

Súhvezdie bolo známe už v Mezopotámii ako (Uru-anna - svetlo oblohy), až o tri tisícročia neskôr bolo nazvané Orión, ako symbol Poseidonovho syna. Matkou mu bola pravdepodobne vynikajúca lovkyňa z družiny samotnej bohyne lovu Artemidy (alebo vodná nymfa Euryale). Po otcovi získal Orión schopnosť pohybovať sa i v tom najhlbšom mori tak, že mu vždy hlava vytŕčala nad hladinu, po matke sa naopak stal zdatným lovcom, až sa všade pýšil, že dokáže zabiť akékoľvek zviera na zemi. O krásnom lovcovi, titanovi s veľkou silou sa však dozvedela Gaia, matka Zeme. Keď sa už zdalo, že Orión vyhubí všetky zvieratá na zemi, vypustila z podzemia obrovského škorpióna, ktorý po dlhom boji zvíťazil nad lovcom smrteľným bodnutím do päty. Hovorí sa, že Oriónovi potom zachránil život Asklepius, zakladateľ medicíny, ktorý našiel protiliek proti jedovatému bodnutiu. Nech to už bolo akokoľvek, Orión a Škorpión sa na oblohe nenávidia dodnes a nikdy ich nad obzorom neuvidíme spolu. Bohovia ich totiž umiestnili na protiľahlých stranách oblohy, aby im zabránili znovu bojovať. Výrazné hviezdy súhvezdia dávali do súvislostí s rôznymi legendami a príbehmi i ďalšie staroveké civilizácie. Pre Chaldejcov predstavovalo súhvezdie Tammuz, mesiac v ktorom sa Oriónov pás prvýkrát objavil pred východom Slnka. V Sýrii predstavovalo obra nazývaného Al Jabbar, pre Egypťanov spodobňovalo Sahua, Osirisovu dušu. Polynézania, vynikajúci námorníci a rybári, videli v týchto hviezdach sieť, do ktorej chytá stvoriteľ Maui slnečného vtáka.

Orión sa rozprestiera na oboch stranách rovníka, je teda celý viditeľný okrem oblastí blízkych pólom z väčšiny pozorovacích miest na Zemi. Leží južne od Blížencov a Býka. Na večernej oblohe je viditeľný u nás od novembra do apríla. Kulminuje o polnoci v polovici decembra vo výške 50 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 120 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Na oblohe zaberá 0,181 sr.