26/12/2006, 23.00 - 6.00 hod, veľmi dobré pozorovacie podmienky (jasno nad takmer celou strednou Európou), veľmi dobrý seeing, prakticky bezvetrie, bez snehu, pozorovacie miesto Modra

Ak mám pravdu povedať, po aktívnom letnom pozorovaní som si od toho všetkého musel na nejaký čas oddýchnuť. Po návrate z La Palmy, kde som úplne vyčerpal svoje možnosti, bolo potrebné nazbierať nové sily, vrátiť sa do normálneho života a s pomocou plynúceho času si stanoviť priority, ktorým sa budem venovať. Čo sa týka astronómie, videl som už toľko zaujímavých objektov, že som si nedokázal spomenúť na nič nové, čo by ma naozaj dokázalo zaujať. Vesmír je ale nekonečný a od určitej doby mi bolo znovu jasné, že k ďalšiemu pozorovaniu nebudem mať ďaleko. Moja pozornosť sa teraz obrátila na jarnú oblohu, pretože je to práve tá časť oblohy, ktorú najmenej poznám. Na jar som sa pod oblohu vždy z neznámych dôvodov dostával iba sporadicky, mnoho objektov mi preto unikalo, prípadne som ich videl ešte so starším vybavením alebo veľmi dávno. Podľa planetária SkyCharts je pritom možné jarnú oblohu pozorovať už od Vianoc v druhej polovici noci, kedy sa Lev, Panna, či Vlasy Bereniky dostávajú stále vyššie nad horizont. Prvý sviatok vianočný mi však šťastie na pozorovacie podmienky príliš neprialo a noc deep-sky objektov neprebehla podľa mojich predstáv. Pretože počasie bolo premenlivé, priezračnosť priemerná a po oblohe stále prechádzali oblaky, rozhodol som sa to predčasne zabaliť. Druhý sviatok vianočný som sa prekvapujúco zobudil do jasného a slnečného rána, až som nechápal kde sa stratil ten bordel z oblohy. Družicové snímky ukazovali jasno prakticky nad celou Európou, čo bola určite výzva pre mnohých aktívnych pozorovateľov. Túto noc mi robil spoločnosť Pavol Ďuriš s jeho Somet Monarom a 350 mm Ultra-light Dobsonom, s ktorým som sa rozhodol navštíviť Modru, pozorovacie miesto mnohých bratislavčanov. Príchod do areálu hvezdárne bol naplánovaný presne tak, aby sa s pozorovaním mohlo definitívne začať hneď po západe Mesiaca (cca 23.10 hod). Zima bola veru poriadna, lyžiarska kombinéza a kvalitné topánky však odolávali dostatočne.

Pozorované objekty: M3, M51 (Vírová galaxia), M53, M63 (Slnečnica), M65, M66, M81, M82, M94, M95, M96, M97 (Sova), M105, M106, NGC 1499 (Kalifornia), NGC 2244 (Rozeta), NGC 2903, NGC 3628, NGC 4244, NGC 4485, NGC 4490 (Cocoon galaxy), NGC 4565, NGC 4631, NGC 4656-57 (Hokejka), IC 434, Sharpless 2-276 (Barnardov oblúk), PK 164+31.1 (Jones-Emberson 1), Saturn

Na začiatku pozorovania sme sa venovali niektorým vyzývavým objektom, ktoré sme mali možnosť pozorovať na La Palme a porovnať tak tieto výsledky v domácich podmienkach. Ako prvý je určite potrebné spomenúť Barnardov oblúk (Sharpless 2-276 - foto ht.sfc.keio.ac.jp), nad ktorým si v minulosti lámalo hlavu už mnoho pozorovateľov. Použitý prístroj Somet Monar, 24 mm okulár Panoptik a filter H-beta však boli určite správnym riešením. V zornom poli troch stupňov bol oblúk najľahšie rozoznateľný severne od reflexnej hmloviny M78, kde sa nachádza jeho najužšia a pravdepodobne aj najkontrastnejšia časť. V tejto časti bol oblúk pomerne nápadný a s celkom dobre definovateľnými hranicami. Druhá pozorovateľná časť sa nachádzala priamo východne od hviezdy dzeta Orionis, v miestach kde oblúk vykazuje svoju najväčšiu šírku. Táto časť mala síce už trochu slabšiu plošnú jasnosť a menej jednoznačné hranice, napriek tomu však ostávala ešte rozoznateľná. Spojenie obidvoch spomínaných častí sa pritom dalo pozorovať iba veľmi náznakovo, napriek tomu je to slušný výkon ak zohľadníme skutočnosť, že Barnardov oblúk sa z Modry pri kulminácii vo výške zhruba 50 stupňov ocitá v smere 30 km vzdialenej Bratislavy! Spomenúť treba aj skutočnosť, že popisované časti boli pozorovateľné aj s UHC filtrom, napriek tomu by sme ich ale pravdepodobne nerozozoznali bez ich predchádzajúceho videnia pomocou  H-Beta filtra. Časti južne od pásu sme prekvapujúco nevideli ani na La Palme (pravdepodobne majú iné emisné charakteristiky a nie je vhodný H-Beta filter). Nasledovala Konská hlava (B33), tmavá silueta premietajúca sa na pozadie slabého hmlistého pásu IC 434. Samotná hmlovina bola vzhľadom k všetkým okolnostiam pomerne dobre pozorovateľná, Konská hlava však ostávala aj po vyskúšaní rôznych zväčšení iba nepotvrdenou ilúziou. Na La Palme bola pritom vidieť už v APO 77 mm triplete. V prípade reflexnej hmloviny Hlava Čarodejnice (IC 2118) si nebolo potrebné klásť zbytočné nádeje, pozadie bolo príliš svetlé a hmlovina nerozoznateľná. Náladu napravil aspoň pohľad na Rozetu (NGC 2244) a Kaliforniu (1499), ktoré sa efektívne vynímali v širokom zornom poli. Rozeta vyzerala ako svetlý kruh s tmavším stredom v mieste hviezdokopy v tvare lichobežníka, Kaliforna bola jasná a ukázala svoj charakteristický tvar.

Ako to vo väčšine takýchto prípadov býva, pozorovacie podmienky sa v priebehu noci začali viditeľne zlepšovať. Námraza spadla na zem, seeing sa upokojil a objavili sa aj slabšie hviezdy. So stúpajúcou hlavou Draka začal čoraz vyššie nad obzor vychádzať aj môž obľúbený referenčný trojuholník hviezd. Hviezda jasnosti 6,5 magnitúdy sa začala ukazovať stále častejšie a občas preblikla i hviezda 6,9 magnitúdy. A to sa trojuholník ráno nachádzal vo výške iba 45 stupňov nad obzorom! Dá sa preto očakávať, že v zenite bola situácia ešte o niečo lepšia. Na hranici viditeľnosti sa ocitla otvorená hviezdokopa M67 z Raka. Sky Quality Meter (SQM) ukázal svoju najlepšiu hodnotu na úrovni 21.00, meranie však možno ovplyvnila aj námraza na displeji. Pozornosti sa dočkal aj 350 mm Dobson a mohlo sa tak začať vyhľadávať prvé jarné objekty. Po dvojici blízkych galaxií M81 a M82 veľmi prekvapila hmlovina Sova (M97). Pri vhodnom zväčšení boli naraz rozoznateľné obidve jej oči a občas preblikla aj centrálna hviezda! Nasledovali objekty v Poľovných psoch. Vírová galaxia (M51) predviedla jasné jadro a najmä dve nápadné špirálové ramená, most k sprievodnej galaxii NGC 5195 však nebol pozorovateľný. Škoda, že ma nenapadlo na identifikáciu použiť fotku z The Night Sky Observers Guide, tak by sa to mohlo podariť. Slnečnica (M63) bola takisto pekná, najvýraznejším detailom bol náhly prechod jasného škvrnitého jadra a obklopujúceho drsného hala. M94 obsahovala veľmi jasné blčiace jadro obklopené vonkajším halom. Galaxia M106 je jednou z tých, ktoré som už poriadne dlho nevidel. Jej nezvyčajný tvar je pozoruhodný a vystúpi do popredia najmä použitím bočného pohľadu. Galaxia sa skladá z veľkej jasnej škvrnitej centrálnej časti, z ktorej vychádzajú dva úzke výbežky v podobe špirálových ramien (jedno z nich je výraznejšie). V Poľovných psoch je však možné pozorovať aj ďalšie pekné, aj keď pre niekoho možno menej známe galaxie. Mám na mysli predovšetkým NGC 4631 (foto DSS), jasnú galaxiu pozorovateľnú zboku, ktorá ukáže svoj vypuklý predĺžený tvar prechádzajúci k zúženým koncom a škvrnitú štruktúru. Na juh od nej je možné nájsť dvojicu NGC 4656-57, ktorá sa niekedy populárne nazýva Hokejka. Sú to pravdepodobne interagujúce galaxie, vzájomne spojené a so zalomeným tvarom. Pri pozornejšom pohľade si je možné všimnúť niektoré zmeny jasnosti.

V blízkosti hviezdy beta Canum Venaticorum leží NGC 4490 (Cocoon galaxy). Galaxia má veľmi zaujímavú a nezvyklú štruktúru a tvar, rozoznateľný je i úzky výbežok smerujúci k sprievodnej interagujúcej galaxii NGC 4485, ktorá sa však objavuje oveľa menšia. NGC 4244 bola po NGC 4631 druhou edge-on a poslednou galaxiou pozorovanou v súhvezdí Poľovných psov - je veľmi dlhá, súmerná, v strede s jasným jadrom a nenápadnou škvrnitou štruktúrou. Na všetky galaxie bol spravidla použitý 11 mm okulár Nagler T6. Pokračujme v súhvezdí Leva, kde sa nachádza známy Leo triplet skladajúci sa z galaxií M65, M66 a NGC 3628. Galaxie M65 a M66 sú pomerne rovnaké, obe majú nepatrne nepravidelný tvar a škvrnitú štruktúru so zmenami jasnosti, ktorá sa dobre ukáže najmä použitím bočného pohľadu. NGC 3628 má slabšiu plošnú jasnosť a je predĺžená, navyše ukazuje náznak prachovej línie. Ďalšiu trojicu v súhvezdí tvoria galaxie M95, M96 a M105, vďaka blízkej polohe NGC 3384 a NGC 3389 i však nie je jednoduché rýchlo identifikovať. Vyzývavým objektom tejto noci bol Leo I (UGC 5470), trpasličia galaxia našej Miestnej skupiny. Pre svoju slabšiu plošnú jasnosť a blízkosť jasnej hviezdy Regulus to však nie je nápadný objekt. Napriek tomu ho však videlo už niekoľko pozorovateľov. David W. Knisely sa zmieňuje o slabom obláčiku pozorovateľnom bez väčších problémov v jeho 250 mm ďalekohľade, Sue French ho videla už v 100 mm refraktore. My to však nemôžeme jednoznačne povedať ani použitím 350 mm Dobsona a rôznych zväčšení po identifikovaní jeho polohy pomocou vytlačenej fotografie! Aj keď ďalšie galaxie predovšetkým v súhvezdí Panny a Vlasov Bereniky budú predmetom ďalšieho pozorovania, jedna z nich je natoľko unikátna, že jej bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť. NGC 4565 (foto DSS) je nádhernou galaxiou plnou detailov pozorovanou zboku, ktorá určite prekonáva krásou NGC 891 z Andromédy. Jadro je veľmi jasné a prechádza do obidvoch strán v podobe úzkeho a dlhého slabšieho hala. V jednej tretine jadra prechádza galaxiou tmavá prachová línia a v jej tesnej blízkosti sa nachádza jasná hviezda.

Ráno pre zmenu vystúpili nad horizont i dve známe guľové hviezdokopy M3 a M53, na ktorých rozlíšiteľné hviezdy bol pri 210-násobnom zväčšení pôsobivý pohľad. Ak ste si už niekedy pozorne prelistovali Sky Atlas, možno vašej pozornosti neunikla skutočnosť, že v Rysovi sú v chudobnej hviezdnej oblasti zakreslené dve planetárne hmloviny - PK 164+31.1 (Jones-Emberson 1 - foto z narrowbandimaging.com) a PK 158+17.1. Prvá z nich bola pozorovateľná pri menších zväčšeniach (62x a 78x) s O-III filtrom v podobe dvoch tmavošedých protismerných oblúkov slabej plošnej jasnosti. PK 158+17.1 je podľa mojích informácií vôbec našou najbližšou planetárnou hmlovinou! Na rozdiel od Helixa je však len veľmi ťažko pozorovateľná, vyžaduje veľký ďalekohľad a možno ešte viac ako skutočne tmavú oblohu, preto sme to radšej ani neskúšali. Seeing sa ale ráno zdal byť pomerne priaznivý a pretože Saturn ráno kulminoval, trochu sme sa venovali aj planetárnej astronómii. Cassiniho delenie, podrobnosti na kotúčiku a okolité mesiace boli veľmi pekne vidieť. Pri 340-násobnom zväčšení (11 mm Nagler T6 + Powermate 2,5x) sa planéta zdala byť ostrá a kontrastná, čo podporilo moju snahu zazrieť na vonkajšom okraji prstenca A úzke Enckeho delenie. Uvedené zväčšenie na ťažko pozorovateľnú vychytávku predsa len ešte nestačilo, preto bolo potrebné vymeniť okulár a zväčšiť obraz na 530-krát (7 mm Nagler T6 + Powermate). Potom som si všimol dva zaujímavé javy. V prípade ak sa obraz mierne vlnil a prstenec sa zdal byť akoby trochu nedoostrený, všimol som si na jeho okraji slabé stemnenie. Paradoxne v momentoch priaznivého seeingu, kedy sa vzduch ukludnil aspoň na čas pokiaľ planéta prešla cez celé široké zorné pole a dali sa vnímať detaily, prstenec A sa zdal byť čistý a svojím jasom viac rovnorodý, čo poprelo predošlé pozorovania. Teoreticky sa ešte mohlo jednať o Enckeho minimum, ale teraz to už nedokážem potvrdiť. Pokúšali sme sa aj o zodiakálne svetlo, pretože ale ekliptika zvierala ráno s horizontom ostrý uhol, zazrieť ho nad svetlým obzorom sa vôbec nedalo. Nebola šanca ani úspešne pozorovať protisvit, pretože sa nachádzal v Blížencoch v Mliečnej ceste, ktorá rušila svojím svetlejším pozadím. Napriek tomu môžeme byť radi, že veľa vecí, o ktorých sa u nás roky písalo, že sú vidieť prinajmenšom iba na fotografiách, máme možnosť vizuálne pozorovať len pár kilometrov od Bratislavy. A keď nastanú kvalitné pozorovacie podmienky, oplatí sa tam s času na čas zájsť.

08/04/2007, 21.00 - 2.30 hod, jasno a pomerne dobré pozorovacie podmienky (nie úplne priezračno), MHV 6,7 po polnoci, seeing priemerný, bezvetrie

Všetko sa raz na dobré obráti. Tak ako v minulosti sa so mnou počasie často pohrávalo, v poslednom čase mi praje na výbornú. Vždy keď mám čas väčšiu časť noci pozorovať, je jasno prakticky až do rána. Inak tomu nebolo ani teraz na Veľkú noc a počas môjho pobytu na chalupe boli dve z troch nocí jasné. Počas tej prvej som až do východu Mesiaca (o polnoci) viacmenej relaxoval a vyhľadával objekty iba tak pre potešenie. Pretože podmienky boli priemerné, venoval som sa predovšetkým niektorým dvojhviezdam, Saturnu a jasnejším deep-sky objektom - M53, M64 (Čiernooká galaxia), M104 (Sombrero), NGC 3242 (Duch Jupitera), NGC 4490 (Cocoon galaxy) a NGC 4565. Ďalšiu noc bolo síce zamračené, ale z nedele na pondelok sa počasie opäť podarilo, pričom podmienky boli ešte o niečo lepšie ako minulú pozorovaciu noc (zažil som tu ale už aj lepšie noci). Aj keď ďalekohľad 254/1200 mm som už mal spolu so všetkým vybavením na dvore dávno pripravený, vybral som sa ešte za súmraku na blízke pole s výhľadom na celú oblohu pozorovať zodiakálne svetlo. Západný horizont mám relatívne tmavý a začiatkom apríla ekliptika ešte zviera s horizontom priaznivý uhol, takže som už po ceste dúfal, že by sa to mohlo podariť. A naozaj tam bolo! Síce slabé (dosť rušila Venuša), ale napriek tomu rozoznateľné, najlepšie začiatkom astronomickej noci (21.25 hod). Oproti Mliečnej ceste malo taký zvláštny, matný rovnorodý odlesk. Potom nasledoval návrat naspäť k ďalekohľadu. Hlavným cielom tejto noci bolo vyhľadať predovšetkým všetky Messierove galaxie v súhvezdiach Panny a Vlasoch Bereniky. Použité boli okuláre 19 mm Panoptik (63x), 11 mm (109x) a 7mm Nagler T6 (171x),  bez filtrov.

Pozorované objekty: M49, M58, M59, M60, M61, M84, M85, M86, M87, M88, M89, M90, M91, M98, M99, M100, NGC 2419 (Intergalactic Wanderer), NGC 2537 (Bear Paw Galaxy), NGC 2685 (Helix galaxy), NGC 4109, NGC 4111, NGC 4144, NGC 4449, NGC 4559, NGC 4725, Algieba, 24 Com, Y CvN (La Superba)

Na začiatku pozorovania som sa ešte zameral na dva objekty z Rysa, Veľkého voza a Poľovných psov, ktoré sa vtedy nachádzali vysoko na oblohe. V Rysovi leží známy Medzigalaktický tulák (NGC 2419), guľová hviezdokopa (10,3^m) ležiaca oproti galaktickému stredu. Na jej jednotlivé hviezdy si bolo možné počkať pri 218-násobnom zväčšení, pri skúmavom pohľade totiž po nejakom čase občas preblikli. Guľovka však vyzerala skôr ako šedá kruhová škvrna podobná malej planetárke. Podobne sa vlastne tvárila i galaxia NGC 2537 (Bear Paw) pri 171-násobnom zväčšení, na jej okraji však bolo možné pozorovať slabé zjasnenie. Nepotešila ma NGC 2685 (Helix galaxy) z Veľkého voza, ktorá bola pomerne nenápadná, mala podobu slabého oválneho obláčiku bez detailov. Galaxia NGC 4144 bola pozorovaná zboku v podobe slabého pruhu svetla. NGC 4111 z Poľovných psov mala takisto predĺžený tvar, navyše sa v zornom poli nachádzala i oveľa slabšia galaxia  NGC 4109 (13,9^m), ktorú sa mi bočným pohľadom pri 171-násobnom zväčšení podarilo rozoznať. NGC 4449 (foto DSS) má nepravidelný tvar, bočným pohľadom sú rozoznateľné nejaké zjasnenia v severnej časti galaxie. Svoju pozornosť som už potom zameral na rozhranie súhvezdí Vlasov Bereniky a Panny, kde leží srdce superkopy galaxií Coma-Virgo. Trochu som sa obával, že v tejto oblasti budem mať problém niektoré galaxie (je ich tam totiž natlačených viac než dosť) presne identifikovať, nakoniec sa mi však osvedčila príloha SkyAtlasu, kde je podrobnejšie zobrazená táto oblasť. Messierove galaxie vo Vlasoch Bereniky (M85, M88, M91, M98, M99, M100) som zameriaval pomocou hviezd 6, 11, 24, 27 a 29 Comae Berenices, ktoré sú zoskupené v polkruhu a všetky pomerne dobre viditeľné voľným okom.

M85, M91 a M99 pritom zaostali za očakávaním, M98 a M88 (navyše s blízkou tesnou dvojhviezdou) ukázali niekoľko detailov (predovšetkým nerovnomerný jas), M100 bola pozorovaná kolmo zhora a trochu pripomínala na diaľku Vírovú galaxiu (M51) z Poľovných psov. Mala podobu jasného kruhového jadra, ktoré obklopovalo slabé halo v podobe špirálovej štruktúry. Jednotlivé ramená som nerozlíšil, ale počas lepších podmienok sa to nedá vylúčiť. Česť súhvezdia Vlasov Bereniky zachránili túto noc dve anonymné galaxie NGC 4559 (10,0^m) a NGC 4725 (9,4^m), ktoré by ste si však určite mali zaradiť do vášho pozorovacieho programu. Prvá z nich má podobu predĺženej a nerovnomernej škvrny s niektorými zjasneniami, ktorú na jednom konci obklopuje trojica hviezd 13. magnitúdy. Práve medzi týmito hviezdami je v galaxii pri 109x i 171x zväčšení pozorovateľný bočným pohľadom (ale evidentne) tmavý zárez. NGC 4725 (foto DSS) obsahuje jasné mierne oválne jadro, ktoré obklopuje slabé halo. Bočným pohľadom je rozoznateľná nenápadná priečka a náznak dvoch protismerných oblúkov v podobe špirálových ramien. V Panne bol skutočným zážitkom Markarianov reťazez galaxií, ktorý som začal sledovať od dvojice eliptických galaxií M84 a M86, pokračujúc NGC 4387, NGC 4388, NGC 4413, NGC 4425, NGC 4402, NGC 4435, NGC 4438, NGC 4458, NGC 4461, NGC 4473, NGC 4477, NGC 4459 a NGC 4474 až k M88 a M91 na druhom konci vo Vlasoch Bereniky. Jednotlivé galaxie som síce neskúmal podrobne, ale už na prvý pohľad si bolo možné všimnúť ich rozdielnosť plošných jasností a tvarov. Z Messierových galaxií v súhvezdí vynikli predovšetkým M61 (náznak špirálových ramien) a M90 (škvrnitý povrch). Pri spracovávaní tohto pozorovania spätne zisťujem, že som už s určitosťou identifikoval a pozoroval všetky Messierove objekty, s výnimkou jedného. Nemám žiadny záznam, dôkaz alebo spomienku o guľovej hviezdokope M68 z Hydry. Na oblohe bola zhodou okolností aj v túto noc, z vlastného dvora mám však južný obzor ohraničený do výšky asi 20 stupňov a ona kulminuje ešte nižšie. Pozorovanie skončilo zhruba o 2.30 hod, kedy sa už tesne nad obzorom ukazoval Mesiac a o niečo vyššie jasný Jupiter.