18/06/2004, 22.30 - 1.30 hod, jasno až polooblačno, viditeľnosť okolo zenitu 5,5 - 6,0 mag, smerom dole progresívne klesá, nenastáva astronomická noc

Áno, je to naozaj tak. Ak nerátam večerné pozorovanie kométy NEAT zhruba pred mesiacom a neúspešný Messierov maratón v marci, seriózne som sa na oblohu cez ďalekohľad nepozeral už veľmi, ale veľmi dlho. Menšou útechou sa stala aspoň piatková noc, skôr podpriemerná ako vhodná na pozorovanie deep-sky objektov. Asi tretinu oblohy pokrývali mraky, ktoré sa pomaly presúvali z jedného miesta na druhé, vo vzduchu bola navyše cítiť vlhkosť. V nižšej deklinácii sa prebíjalo svetlo iba najjasnejších hviezd. V zenite a blízkom okolí hrubo odhadnutá hraničná magnitúda na 5,5 - 6, smerom nižšie sa však viditeľnosť progresívne znižuje.

Hmloviny letnej oblohy

Zhruba o 22.45 hod hľadám pozorovací hit minulého roka - Riasy, komplex hmlovín v súhvezdí Labute: NGC 6960 - západný oblúk, NGC 6974-6979 - centrálna časť, NGC 6992-6995 - východný oblúk. V tomto čase však ešte nie je poriadna tma, hmloviny sú veľmi slabo viditeľné s použitím UHC filtra. Ďalší pokus nastáva o 23.30 hod, Slnko klesá viac pod obzor, jasne sa ukazuje aj Mliečna cesta: od Kasiopeje, cez Labuť v ktorej je najjasnejšia až po oblak v Štíte. Pozorovanie môže začať! Okamžite nachádzam pomocou hviezdy 52 Cygni Západný oblúk. Viditeľný je okamžite aj priamym pohľadom (okulár LV Vixen - zv. 40x, zorné pole 1,5 st.), severne od spomínanej hviezdy. Javí sa ako tenký, jasný pásik hmloviny, vlákna nie sú viditeľné. Pri odstránení hviezdy 52 Cygni zo zorného pola sa maximálne javia nejaké veľmi slabé zjasnenia. Pri pozornejšom pohľade je slabý pás pozorovaný aj na druhej strane od hviezdy, javí sa ale oveľa slabšie. Východný oblúk je oveľa pôsobivejší. Točí sa takmer cez celé zorné pole a pri jeho pozorovaní neruší žiadna jasná hviezda, ako v predošlom prípade. Pre porovnanie je o niečo málo hmlistejší, ale dostatočne jasný i na priame pozorovanie. Pri 80x zväčšení a bočnom pohľade sa javia aj nejaké slabé škvrnky alebo šmuhy. Ďalšia, centrálna časť komplexu nie je nájdená.

Zaujímavou hmlovinou je tiež nepochybne Severná Amerika - NGC 7000. Aj keď až na fotografiách zistíme, prečo dostala tento názov, počas tmavých, jasných nocí je zčasti viditeľná aj v triédroch, prípadne voľným okom. Už minulé leto som sa o ňu prvýkrát pokúšal, hlavne keď sa nachádzala v zenite, pozorovanie mojím triédrom 7x50 však bolo negatívne. Určitá nádej sa naskytla voľným okom, ale nie som si istý, či som ju správne identifikoval. Síce som oblasť kontroloval pomocou podrobnej mapky, Mliečna cesta svietila všade okolo tak jasne, že ju paradoxne nebolo až také jednoduché zazrieť. Rok teda uplynul a nastal čas pre väčší ďalekohľad. Hrubým orientačným miesto sa stala priamka hviezd Deneb - 62 Cygni, obe viditeľné voľným okom a hviezda HR 8035 - 5,55 mag, túto noc vo výške 40-50 st. voľným okom naopak neviditeľná. Kúsok od nej sa už v zornom poli mihol nejaký záblesk hmloviny - "zamätaním" by však určite nebol nájdený. Pri pozornejšom pohľade sa ukázal hmlistý oblúk, presne okolo "Mexického zálivu". Ostatné časti hmloviny neboli viditeľné, možno ešte "niečo" v oblasti štátu "Michigen". Na jej pozorovanie by sa hodil okulár s čo najväčším zorným polom a pokiaľ možno s čo najmenším zväčšením. Už mojich 40x je viac ako dosť. UHC filter pre 250 mm je prakticky nevyhnutnosť.

Činku - M27 v Líške netreba predstavovať. Náznak jej tvaru môžeme letmo rozpoznať už v triédri alebo v hľadáčiku, v bohatom poli hviezd Mliečnej cesty. V ďalekohľade som ju našiel pomerne jednoducho, stačí len pohnúť ďalekohľadom o niečo vyššie zo Šípu a poriadne ním "pozamätať", prípadne sa pozerať do hľadáčika. Či už je to 40x, 80x alebo 160x zväčšenie, s alebo bez UHC filtra, tvar činky je zrejmý, tmavé zárezy sú tiež viditeľné. Objem hmloviny navyše vzrastie bočným pohľadom. Musela ma natoľko upútať, že ma vôbez nenapadlo pozrieť sa na jej centrálnu hviezdu!

Pokus o dve veľmi známe hmloviny v Strelcovi: M8 - Lagúna a M20 - Trifid, viditeľné každú jasnú, niekedy aj mesačnú noc, nedopadol najlepšie. Priehľadná oblačnosť znížila výrazne viditeľnosť. V ďalekohľade to preto boli len väčšie hmlisté škvrny bez náznakov nejakých detailov.

Niekoľko  najznámejších guľových hviezdokôp

M13 - na ktorú som upriamil pozornosť už pri pozorovaní kométy NEAT, netreba ju snáď znovu opisovať.

M5 - v súhvezdí Had, bez problémov viditeľná už v hľadáčiku. Pri 160x zväčšení sa v porovnaní s M13 javí viac kompaktná. Iba samo jadro je zrnité, inak sú hviezdy všade rozlíšitelné. Zatiaľ čo v M13 hviezdy sú sformované v reťazcoch a pripomínajú hviezdicu, v M5 sa od jadra rozšírujú smerom von všade rovnako a rovnomerne.

M15 - v súhvezdí Pegas, tiež viditeľná v hľadáčiku neďaleko hviezdy Enif. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma je o niečo horšie viditeľná, javí sa akosi viac rozmazaná. Okolo jadra pri 160x zväčšení sa už rozlíši menej hviezd. Reťazce hviezd "vybiehajú" z jadra rovnomerne priamym smerom.

M4 - v súhvezdí Škorpión, pri zhoršených podmienkach pri horizonte síce nájdená, ale veľmi zle pozorovateľná. Postrehnutých pár hviezd, je jasné, že oproti ostatným je viac uvoľnená. Viac nič.

M11 - toto je vlastne bohatá otvorená hviezdokopa, v ďalekohľade však ťažko posúdiť či sa náhodou nejedná aj o guľovú hviezdokopu. Veľmi zreteľná je už pri 40x zväčšení - rozlíšia sa najjasnejšie hviezdy a tmavá medzera v strede - "V", podľa ktorého sa odvodzuje názov "Kŕdeľ divých kačíc". Pri 160x zväčšení je v zornom poli veľké množstvo hviezd (podľa kníh The Night Sky Observers Guide - prinajmenšom 150 hviezd), zhlukujú sa do mnohých reťazcov a okrem hlavného "V" sú viditeľné aj slabšie tmavé medzery. Nachádza sa v súhvezdí Štít v jasnom oblaku Mliečnej cesty. O jej pozorovanie som sa pokúšal už viackrát v minulosti, naozaj stojí za to pre každý ďalekohľad.