28/11/2003, 18.00 - 20.00 hod, diery v mrakoch, slabý vietor

Od kúpi nového ďalekohľadu Sky-Watcher 254/1200 uplynuli už pomaly dva týždne a mne sa doteraz nevyskytla žiadna príležitosť ho vyskúšať. Celé toto obdobie je poznačené inverzným počasím, hmlou, nízkou oblačnosťou a mrholením. Aj keď sa na jednu noc náhodou vyjasní kvôli povinnostiam musím ostávať v Bratislave. Tak v piatok od rána rozmýšľam, či ostať doma alebo sa vybrať na víkend s dúfaním, že sa aspoň na nejaký čas vyjasní. Predpovede počasia a snímky z družíc príliš optimisticky nepôsobia, ale teoretická šanca existuje. Tak som sa nakoniec rozhodol a predobedom som si zbalil veci, že to risknem. Počas cesty na moje obľúbené pozorovacie miesto som sa z času na čas pozrel na oblohu: kde tam sa vyskytla aj nejaká tá diera medzi mrakmi a v nej nádherná modrá obloha. Začínam tušiť, že by sa to cez víkend mohlo podariť. V šesť hodím večer je bohužiaľ zamračené. Aj tak vyberám ďalekohľad von, že si aspoň nastavím presne hľadáčik. Vyberám si malé svetlo nejakej lampy vzdialenej asi 7 km na úpätí Považského Inovca. Veľmi ma prekvapilo jednoduché nastavenie hľadáčika (po skúsenosti s predošlým prístrojom), stihol som to na prvýkrát snáď za pár sekúnd. Medzitým sa na oblohe trochu vyjasnieva hlavne v okolí hviezdy Capelly a v súhvezdí Perzeus. Samozrejme tam rýchlo mierim ďalekohľadom (s okulárom LV Vixen 30 mm). V okolí Capelly narýchlo vidím veľké množstvo hviezd, v súhvezdí Perzeus som si chcel rýchlo odchytiť známu dvojitú hviezdokopu, ale oblačnosť bola rýchlejšia. Na chvíľu sa objavil aj Mars, ale dokiaľ som si zostavil redukciu, barlow a okulár UW 15 mm, skončil za oblakmi. Do siedmej hodiny je naďalej zamračené tak si idem rýchlo dovnútra pozrieť  predpoveď počasia: je dosť negatívna. Vraciam sa opäť k ďalekohľadu a onedlho si všimnem veľkú dieru nad hlavou v ktorej žiari súhvezdie Androméda a časť Perzea. Bleskovo hľadám v hľadáčiku M31, ktorá sa nachádza niekde v blízkosti zenitu a pozriem do okulára: naskytá sa neuveriteľný pohľad. Po tom čo som práve vybehol z osvetlenej miestnosti vidím jasné jadro a ramená po obidvoch stranách, od jedného okraja zorného poľa (1,5 stupňa) až k druhému. Neďaleko sa nachádza väčší hmlistý objekt (podobne som videl M13 v refraktore 80/900), pravdepodobne jej sprievodca M32. M110 som nemal čas zaregistrovať. Asi o 10 sekúnd už v okuláre nevidno nič, oblačnosť zase všetko zatiahla. Čakám ešte približne hodinu na ďalšie "diery", ale už neprichádza ani jedna a začína mrholiť. O 20.00 hod balím všetky veci.

30/11/2003, 0.30 - 2.30 hod, okolo horizontu hmla/vyššie nad obzorom väčšinou jasno, bezvetrie

Sobotné počasie pokračuje tak, ako po celý týždeň, neustále je zamračené nízkou oblačnosťou, navyše od rána do večera stále mrholí. Keď kontrolujem situáciu o 22.30 hod už síce neprší, ale zamračené je stále. Vzdávam to s tým, že ďalšie pozorovanie budem musieť odložiť na inokedy a idem spať. V 0.20 hod sa náhodne zobudím, tak idem obzrieť situáciu na terasu. Pouličné osvetlenie už nesvieti a vidím dokonca aj hviezdy! Po pravej strane sa na juhu nachádza celý Orión, neďaleko Veľký pes, vysoko na oblohe Býk, na východe sa vynára Lev, na severe stúpa Veľký voz. Jedine v nižších častiach horizontu je rozložená hmla, smerom vyššie je situácia dosť dobrá. O tom, že by som išiel spať už ani neuvažujem. Zatváram dvere, ani nezažínam svetlo aby som nepoškodil adaptáciu očí na tmu a pri červenej baterke hľadám veci na oblečenie rozhádzané po celej izbe. Vynášam rýchlo ďalekohľad von na terasu, to že sa ešte neochladil na vonkajšiu teplotu ma vôbec nezaujíma, hlavne že idem konečne pozorovať pri aspoň trochu dobrých podmienkach. Ako náhle si kladiem otázku čo pozorovať, zisťujem, že som si doma zabudol všetky mapy oblohy. Som teda zväčša obmedzený iba na tie objekty, ktoré už viem naspamäť kde sa nachádzajú. Tak začínam u M31, ktorá sa už nachádza nižšie nad západným obzorom, ale veľké sklamanie, vidím iba jadro, oproti včerajšku to je veľký rozdiel. Názorný príklad toho, čo dokáže hmla a skutočnosť, že objekt už nie je v zenite. Pokračujem dvojitou hviezdokopou h/x Persei, v okuláre LV Vixen 30 mm, v zornom poli vidím nádherne obidve hviezdokopy s rozlíšením na jednotlivé hviezdy spolu s bohatým hviezdnym poľom okolo nich. M33 už upadá do hmly, tak upriamujem pozornosť na známu M42. Tvarom sa naozaj podobá na letiaceho netopiera, v strede je rozlíšiteľný Trapez, prvýkrát skúšam aj UHC filter. Hmlovina sa zvýrazní, sú lepšie vidieť okrajové časti a viaceré detaily, naopak stmavne pozadie, ale aj hviezdy. Otvorené hviezdokopy M67 a M45 (síce základných 6 hviezd sa zmestí do zorného poľa, po reflexných hmlovinách ani stopy - skúsim to nabudúce, zachytiť aspoň náznak) nevzbudzujú nejaký dojem, hviezdy sú už moc roztrúsené, lepšie je na tom M41 pod Síriom. Zbežne hľadám preslávenú M1, no viem len, že sa nachádza niekde okolo jedného stupňa pri hviezde Zeta Tauri, takže bez úspechu. Ríše galaxií v Levovi, Vlasoch Bereniky a Poľovných psoch sú ešte nízko nad obzorom, navyše len trochu presvitajú cez hmlu, tam by bola snaha zbytočná. Tak sa pozerám na jasného Síria, v okuláre je veľmi jasný (zdá sa mi, ako by osvecoval), dáva pocit ako by sa nachádzal len kúsok za slnečnou sústavou.  Nasadzujem okulár UW 15 mm s barlowom Tal (160x) a do zorného poľa nastavujem Saturn. Naozaj je to najkrajšia planéta slnečnej sústavy, ľahko je viditeľné delenie v prstencoch, takisto rozdielny odtieň obidvoch pologúľ. Väčšie zväčšenie nie je po ruke. Jupiter sa nachádza ešte dosť nízko, navyše presvitá cez hmlu, viditeľné sú iba dva hlavné pásy. Čas rýchlo beží a onedlho nad východným obzorom pozorujem zväčšujúcu sa hmlu. Neuveriteľné ako rýchlo sa šíri, do minúty už nevidím ani okolité stromy v záhrade. Pozorovanie sa skončilo.