29/10/2005, 23.00 - 4.30 hod, prečistenie oblohy po polnoci,
MHV 6,5, po celú noc silný vietor a veľmi zlý seeing, obec Cerová
Využil som tú
úspešnejšiu z dvoch pozorovacích nocí jedného jesenného víkendu na popis
zimnej Mliečnej cesty. Tentokrát som pozoroval v obci Cerová spolu s
Pavlom Ďurišom.
Hlavný prúd Mliečnej cesty je najmenej výrazný medzi súhvezdím Perzea a
Povozníka, ale i napriek tomu ostáva stále vidieť ako slabý súvislý pás.
Mliečna cesta začína znovu naberať jasnosť pri Kozliatkach (epsilon,
dzeta a eta Aurigae) a pokračuje popri Rebríku (nápadná línia tesných
hviezd) smerom na juh. Priamo v nej sa nachádza trojica otvorených
hviezdokôp M36, M37 a M38, pri ktorých sa pohrávam s myšlienkou, či ich
naozaj voľným okom všetky vidím. V triédri 10x50 pokračuje prehliadka
ich rôznorodého vzhľadu: najjasnejšia a najkompaktnejšia je M36, M37 je
veľká a bohatá, M38 je zase o niečo menej nápadná a obsahuje slabé
hviezdy, ktoré sa prakticky nedajú rozlíšiť. Jasný pruh Mliečnej cesty
končí pri nohách Blížencov, kde je voľným okom vidieť ako veľká nápadná
kruhová škvrna jasná otvorená hviezdokopa M35, v triédri rozlíšiteľná na
hviezdy. Zo severu sa k nej zarezáva menší tmavý záliv a Mliečna cesta
sa nenápadne plynulo vytráca východne od neho.
Ďalšia, ale veľmi nenápadná časť Mliečnej cesty začína vybiehať z okolia
hmloviny Kalifornia. Tá sa dá s triédrom 10x50 vybaveným i filtrom
H-beta ľahko nájsť už obyčajným zametaním pri hviezde Xi Persei. Je
vidieť ako podlhovastý ovál, presne taký istý ako je zakreslený v mapách
Sky Atlasu. Mliečna cesta ďalej pokračuje nezreteľne východne od Plejád
smerom do Býka. Od hlavného prúdu je oddelená tmavšou oblasťou. V asi
2/3 vzdialenosti od Aldebaranu smerom k hviezde Alnath (beta Tauri) sa
nachádza hmlistý kruhový oblak. V triédri 10x50 je v ňom vidieť i
otvorená hviezdokopa NGC 1746, ktorá obsahuje asi 25 hviezd. Pozornosť
však pútajú najmä žiarivé Plejády. Zodpovedne vyhlásiť, že najjasnejšia
časť reflexných hmlovín pri hviezde Merope je vidieť už v triédri 10x50
síce ešte nemôžem (to si nechám až na budúce), ale v binári 20x60 už o
tom nemám najmenších pochýb.
Tieto dva prúdy Mliečnej cesty sa nenápadne spájajú v severnej časti
Orióna a Mliečna cesta sa začína postupne rozširovať. Na východnej
strane siaha bočným pohľadom takmer k Prokyónovi z Malého psa, západný
okraj prechádza popri hviezde Betelgeuse a je o niečo kontrastnejší.
Hneď západne je voľným okom vidieť otvorená hviezdokopa Collinder 69, v
ktorej vyniká nápadný trojuholník jasnejších hviezd. Vizuálne najkrajšie
je však celé súhvezdie Orióna. Pozoruhodnou je predovšetkým veľká
hustota jasných hviezd v okolí jeho pásu a južne pod hviezdou Bellatrix.
Súhrnne sa všetky označujú ako Collinder 70. Presne v strede Oriónovho
meča sa nachádza hmlistá hviezda, ktorá sa v triédri 10x50 (+ UHC
filter) premení na veľkolepú Veľkú hmlovinu v Orióne. Vidieť sú jej
jasnejšie i slabšie okrajové časti, vrátane tmavého zálivu Sinus Magnus.
Mám podozrenie, že triédrom 10x50 vybaveným filtrom H-beta nie je ťažkým
objektom ani o niečo slabšia hmlovina IC 434. Vyzerá ako tenký pásik o
dĺžke asi jedného stupňa pod hviezdou Alnitak, ale bude to potrebné v
priebehu ďalších nocí ešte overiť. V 350 mm Dobsone sa v hmlovine črtá
tmavý zárez B33 (Konská hlava), ktorý je vidieť i použitím filtrov UHC
od Lumiconu a Astronomiku.
Mliečna cesta ďalej prechádza priamo súhvezdím Jednorožca a napriek
tomu, že jej plošná jasnosť je celkovo už o niečo vyššia, neobsahuje
prakticky žiadne detaily (tie sú pravdepodobne viditeľné iba v lepších
podmienkach). Pripadá mi skôr jednotvárna a fádna. V severnej časti sa
ale nachádzajú dve otvorené hviezdokopy NGC 2264 a NGC 2244, ktorú sú
ako drobné hmlisté škvrnky vidieť i voľným okom a v triédri sa premenia
na jednotlivé hviezdy. Druhá z nich je navyše obalená emisnou hmlovinou
Rozeta, ktorá v triédri 10x50 s UHC filtrom vyzerá ako šedý kruh,
svojimi vonkajšími hranicami pekne kontrastujúci s okolitou oblohou.
Mliečna cesta sa ako súvislý pás začína plynulo vytrácať východne od
Síria z Veľkého psa, pretože sa už nachádza pomerne nízko nad obzorom. V
tejto časti oblohy sa nachádza štvorica Messierových hviezdokôp: M41,
M46, M47 a M50. Najnápadnejšou z nich je M41, M46 túto noc nie je voľným
okom vidieť. Za ďalšími dvoma otvorenými hviezdokopami sa treba vybrať
už mimo Mliečnej cesty do Raka. Na neprehliadnuteľné Jasličky (M44)
svojou prítomnosťou navyše upozorňuje Saturn, ktorý sa teraz nachádza v
ich tesnej blízkosti. Vidieť je i otvorená hviezdokopa M67, napriek
tomu, že väčšina dostupných zdrojov jej priraďuje celkovú jasnosť 6,9m.
Zabudnúť netreba ani na Mars, ktorý sa pomaly dostáva do opozície.
Seeing je však po celú noc veľmi zlý, takže plávajúci oranžový disk
planéty neobsahuje žiadne detaily.
|