07/07/2005, 00.00 - 3.00 hod, medzifrontálne supervyjasnenie s MHV 6,5,
úplné bezvetrie, čistý a priezračný vzduch, veľmi dobrý seeing,
poznámky: astronomická noc 00.07 - 1.45 hod, teplota do rána klesla na 5oC
Už to tak
býva. Práve v týchto dňoch, keď netrpezlivo čakám na nové vybavenie, sa
vyskytli fantastické noci na pozorovanie, počas ktorých by ho bolo možné
dobre vyskúšať, navyše je nov Mesiaca. Pozoroval som ráno do druhej
hodiny 3. aj 4. júla, dve noci po sebe. Po teplom počasí prišiel hneď
ráno studený front a na pocit sa dosť ochladilo. Prakticky dva ďalšie
dni nebolo vidieť Slnko a celý 6. júl pršalo, takže som si trochu
oddýchol. Všetko sa začalo ešte v ten istý deň večer o 21.00 hod, kedy
som postrehol, že zo západu sa začína vyjasňovať a front pomaly odchádza
postupne na východ. Pôvodne som sa chcel radšej vyspať, ale takáto
príležitosť sa nedá odložiť. Začiatkom astronomickej noci o polnoci sa
nejaká oblačnosť udržala iba medzi severným a východným horizontom a
bolo vidieť, že obloha vyzerá trochu inak ako obyčajne. Ja som bol
pripravený, hlavne teplo oblečený a iba tak s triédrom 7x50 v ruke. Dlho
som totiž na takúto chvíľu čakal, chcel som si konečne spraviť seriózny
pozorovací záznam o detailoch v Mliečnej ceste. Po odstavení verejného
osvetlenia sa situácia na oblohe ešte trochu zlepšila a mohlo sa začať.
Nie každú noc
mám to potešenie takto vidieť Veľký oblak v Strelcovi. Súhvezdie práve
kulminuje nízko nad južným obzorom a aj napriek tomu, že toto nie je môj
úplne najtmavší horizont, Oblak sa mi zdá nápadný. Jasnosť má zhruba
rovnakú ako Oblak v Štíte, ale nevykazuje s okolím taký kontrast,
pretože v tejto výške chýba väčšia tmavosť okolitej oblohy. Je však
väčší a má podlhovastý tvar. Tiahne sa od hviezdy μ Sgr k spojnici δ-γ
Sgr, pod ktorou sa v nízkej deklinácii stráca. V triédri ma prekvapil
kontrast jeho rozhrania v západnej časti s oblasťou, ktorou mimochodom
tiež prechádza Mliečna cesta. Tento okraj bol napriek tomu ostro
ohraničený, snáď sa vedľa neho tiahne nejaká tmavá hmlovina. Smerom na
východ do okrajovej časti Mliečnej cesty prechádzal veľmi plynule a jeho
presné hranice nebolo možné určiť. Na pravo od neho je už v súhvezdí
Škorpión vidieť akási škvrnka v podobe otvorenej hviedzokopy M7,
vedľajšia M6 je na hranici viditeľnosti. Obe sa však v triédri ukázali
pekne, napriek tomu, že ležia dosť nízko. V triédri som našiel i guľové
hviezdokopy M4 a M80, aj keď boli pomerne slabé a skôr som sa pohrával s
myšlienkou, že ich naozaj vidím. V tesnom susedstve Veľkého oblaku sú po
jeho pravej strane už o niečo vyššie nad obzorom vidieť dve hmlisté
škvrnky podobné zjasneniam v Mliečnej ceste: jasnejšia a o málo väčšia
je Lagúna, druhou hmlovinou je Trifid. Aj keď som nad tým už dlhšie
uvažoval, až teraz som prvýkrát provizórne zabudoval pred jeden objektív
triédra 2" UHC filter (dal sa spätne i ľahko vybrať). Jedno oko sa teda
pozeralo cez objektív s filtrom, druhé cez objektív bez filtra. Mozog si
na prekvapenie dokázal zložiť obraz tak, že výsledkom tejto kombinácie
bolo stmavnutie oblohy, čím sa trochu zvýšil i kontrast hmlovín, ale
hviezdy neboli vôbec potlačené a zachovali si svoju prirodzenú farbu (v
ďalekohľade idú do modra). Napríklad Lagúna nadobudla tvar jasného
bieleho podlhovastého oválu, ktorý pekne kontrastoval s tmavšou oblohou
a bielymi iskriacimi hviezdami.
Severnejšie od
nej je voľným okom vidieť rozľahlá otvorená hviezdokopa M23. Pokúšal som
sa i o guľovú hviezdokopu M22, ale jednoznačne sa ukázala až v triédri.
Smerom na sever asi od 20 stupňa začína mať Mliečna cesta "mliečny
podklad". Práve v tejto výške leží tzv. Malý oblak v Strelcovi
označovaný ako M24. Voľným okom sa jedná o nápadné zjasnenie, v triédri
je vidieť ako hmlistá biela oblasť s ľahko určiteľnými hranicami oproti
okoliu a v ktorej vystupuje niekoľko slabých hviezd. Skutočne mám pocit,
akoby z veľkej diaľky cez nejaký tunel prenikalo biele svetlo. Ono je to
vlastne aj tak, pretože táto oblasť predstavuje prierez cez tmavé
prachové mračná v špirálovom ramene Strelec-Kýl, ktorou je vidieť do
vzdialenosti 15 000 svetelných rokov smerom k stredu Galaxie, do
vnútorného ramena Pravítka. Oblak je v triédri najnápadnejší a
najkontrastnejší vo východnej časti, pozdĺž ktorej musí prechádzať
nejaká podlhovastá temná hmlovina, ktorá ho dobre oddeľuje od
svetlejšieho pozadia Mliečnej cesty na východe. Hneď neďaleko ležia dve
nenápadné škvrnky v podobe otvorených hviezdokôp M18 a M25. Vyššie sa
zase nachádza ďalšia dvojica M16 a M17: malé škvrnky otvorených
hviezdokôp, v ktorých ležia Orlia hmlovina, resp. Omega. Vyskúšal som
teda UHC filter - škvrnky v podobe M16 a M17 akoby zmohutneli a
nadýchali sa hmlovinou. Verím, že som hmlovinu Omega videl, pri Orlej
hmlovine by som bol s týmto tvrdením viac opatrný, pretože "efekt
zmohutnenia" som pozoroval i vo hviezdokope M11, v ktorej sa žiadna
hmlovina nenachádza.
V Štíte, ktorý
asi vo výške 35 stupňov prechádzal meridiánom sa voľným okom nedalo
nevšimnúť ďalšie malé nápadné zjasnenie, v ktorom leží i hviezda gama
Sct. Hneď naľavo od nej ma upútala hmlistá škvrnka podobná otvorenej
hviezdokope. Triéder odhalil jej podstatu, jednalo sa iba o tri blízko
seba položené hviezdy. Vyššie nad nimi sa už nachádza známy Oblak v
Štíte. Zo všetkých svetlých častí Mliečnej cesty má oproti svojmu okoliu
najväčší kontrast, navyše to tak vyzerá, že má trochu nepravidelný okraj
a nie je iba jednoduchým oválom. Pod ním sa na mliečnom podklade
nachádza nápadný tmavý zárez, ktorý však do Oblaku zasahuje iba
nepatrne. Nad týmto Oblakom začína Mliečnu cestu rozdelovať Veľká tmavá
trhlina na dva prúdy, z ktorých jeden prechádza priamo cez Orla, druhý
rozsiahly výbežok zasahuje cez juhovýchodnú časť Herkula až do Hadonosa,
kde končí zhruba pri hviezde gama Oph. Aj keď v sebe obsahuje len veľmi
slabé, ale rozsiahle zjasnenia (nízka plošná jasnosť), celkovo je
pomerne nápadný a podľa mapy sa dá určiť jeho trochu nepravidelný tvar.
Nie každú noc sa mi však podarí vidieť celý priebeh záblesku Irídia.
Vlastne takto dokonale sa mi to podarilo vôbec prvýkrát. Keď som sa do
tejto oblasti v Hadonosovi práve v asi 0.45 hod pozeral, z ničoho nič
vzplanula na oblohe biela žiara, ktorá vo mne skutočne vyvolala pocit,
že na mňa niekto na obežnej dráhe naklonil štvorcové zrkadlo veľké asi
6x6 stupňa a odrazil mi lúče Slnka priamo do očí (pravda Slnko v noci
vidieť nebolo). Keby to trvalo dlhšie, asi by som si ich zakryl, pretože
som si nechcel zničiť adaptáciu očí na tmu, žiara bola veľmi výrazná.
Nepochybne sa jednalo o družicu Irídium, pretože sa pohybovala v smere
juh-sever, po tzv. polárnej dráhe.
Druhý prúd
Mliečnej cesty sa tiahne priamo cez súhvezdie Orla. Od tejto oblasti
Mliečna cesta zanecháva pocit, že je popredkávaná plynovými a
prachovými mračnami Tmavej trhliny, nie na každom mieste je rovnako
jasná, obsahuje hviezdne mračná, nápadné škvrnky hviezdokôp alebo
iba náhodných blízkych slabých hviezd a tmavé hmloviny (kto by vedel
všetky ich označenia), ktoré sa do nej zarezávajú a formujú tak jej
tvar. Nad Oblakom v Štíte je v hlavnom prúde Mliečnej cesty v južnej
časti Orla vidieť slabé zjasnenie, v severnej časti - na západ od
Altaira sa zase ukazuje jasný podlhovastý pás zabiehajúci až smerom
do Šípu a ktorý v asi 2/3 vzdialenosti od vrchu obsahuje v sebe
ďalšie zjasnenie. V tejto časti a smerom cez Líšku sa dva prúdy
Mliečnej cesty začínajú k sebe približovať a Tmavá trhlina medzi
nimi sa zužuje. Mliečna cesta je tu však obrovská (smerom do
Labute), najmä bočným pohľadom siaha snáď až za hranice Lýry, na
druhej strane ju zase delí len niekoľko málo stupňov od Delfína. V
tejto časti je vidieť voľným okom ako hmlistá, ale výrazná škvrna
malé zoskupenie hviezd nazvané Ramienko alebo Vešiak, v triédri
hviezdokopy M56 a M71 a dvojica hmlovín M57 a M27. Napriek tomu, že
sú malé, pri ich pozorovaní pomohol UHC filter, ktorý trochu zlepšil
kontrast. M27 s veľkou fantáziou ukázala svoj tvar, M57 s filtrom sa
dala ľahšie odlíšiť od ostatných hviezd.
V tomto
momente si uvedomujem, aký veľmi dobrý je seeing. Vega, ktorá sa
obyčajne "trepe ako divá", je tam teraz ako pribitá. Pozoroval som
ju 5 minút a snáď ani raz neblikla! Takisto celá Labuť na čele s
Denebom, tiež Kasiopeja. Až smerom nižšie k obzoru sa seeing
prejavil o niečo viac. V Labuti, ktorá sa teraz nachádza v zenite sa
Tmavá trhlina opäť mierne rozširuje a s hviezdnymi oblakmi vykazuje
veľký kontrast. V tejto časti mám pocit, že jej tmavé mračná sú ešte
tmavšie ako samotná obloha! Po celej dĺžke od regiónu γ Cygni až k
Albireu sa rozkladá veľký podlhovastý a veľmi jasný hviezdny oblak,
ktorý však svieti trochu inak ako Oblak v Štíte. Ten mi pripadá
hmlistý ako oblak, zatiaľ čo v Labuti je oblak akoby nadýchaný
bielou farbou. V triédri je v tejto oblasti vidieť najväčšia hustota
hviezd (pohľad pozdĺž Oriónovho ramena). Vnútri má veľmi jasné
kruhové zjasnenie v okolí Albirea, v tejto časti sa jedná o vôbec
najnápadnejší útvar. Keby sa toto zjasnenie nenachádzalo priamo v
jasnom oblaku, pravdepodobne by bolo najkontrastnejším celistvým
útvarom na oblohe. Triédrom je v ňom vidieť niekoľko jasných pri
sebe stojacích hviezd, ktoré sú vidieť slabo i voľným okom. V
strednej časti rozsiahleho hviezdneho oblaku som voľným okom vôbec
prvýkrát identifikoval pomerne rozsiahlu, ale nie najlepšie
viditeľnú tmavú hmlovinu, tzv. Rybu na mise. Má podobu stočeného
oválu do tvaru písmena "S". Na juh od nej rozoznávam triédrom malú
otvorenú hviezdokopu M29 a na spojnici hviezd ζ-ε Cygni časť
komplexu Riasy, presnejšie Východný oblúk (NGC 6992). UHC filter
trochu zlepšil kontrast a ukázal malý oblúčik jedným koncom
smerujúci na hviezdu 52 Cygni. Bol evidentný jeho celkový tvar a
jednalo sa o akúsi miniatúrnu kópiu obrazu, ktorý je vidieť v
ďalekohľade. Prínos UHC filtra by som odhadol na 15%, oblúk bol
samozrejme vidieť aj bez neho.
Veľmi
zaujímavou oblasťou je tá v okolí hviezdy Deneb, naľavo od neho sa
na mliečnom pozadí rozkladá ďalší nápadný hviezdny oblak. Zo severu
sa k nemu zarezáva dlhá a úzka, ale veľmi nápadná čierna trhlina.
Neďaleko nej sa ukazuje akási hmlistá škvrna, ktorú triéder ukáže
ako dve blízke hviezdy. Na hraniciach nápadného oblaku sa nachádza
hmlovina Severná Amerika. Zdá sa mi, že na pravej strane od ξ Cygni
vidím voľným okom jej výbežok. V triédri 7x50 je najľahšie
rozoznateľná oblasť okolo Mexického zálivu, a to časti Mexika a
Floridy, po nich strana pri Atlantickom oceáne. Na iných miestach je
kontrast menší a je ťažké ju oddeliť od svetlého pozadia Mliečnej
cesty, najmä v hornej časti. Tam dokonca s Mliečnou cestou splýva,
pretože jas Mliečnej cesty je skoro rovnaký a vizuálne taký istý ako
jas Severnej Ameriky. Vyskúšal som UHC filter, ktorý ma teraz veľmi
prekvapil. Jasné časti Mliečnej cesty stmavli a ostala iba Severná
Amerika! Kontrast by som povedal, že bol až obrovský a hmlovina
svojím tvarom veľmi vynikla. Severná Amerika sa teda zaradila na
prvé miesto môjho rebríčku hmlovín, pri ktorých mi popri triédri
pomohol UHC filter (už teraz sa teším v zime na Rozetu). Smerom na
východ do súhvezdia Jašterica leží ďalšie hviezdne mračno, tentokrát
však o niečo slabšie a menšie ako to pri Albireu (napriek tomu
nápadné a veľké, smerom ďalej sa už jasnejší útvar nenachádza). Jeho
jas je na prvý pohľad nerovnomerný a nachádzajú sa v ňom nejaké
zjasnenia. V tejto časti leží rozsiahla otvorená hviezdokopa M39,
ktorá je však voľným okom veľmi nenápadná až neviditeľná. V triédri
ju však vidieť ľahko a dajú sa rozlíšiť jej jednotlivé hviezdy.
Od tejto
hviezdokopy preniká do kosoštvorca Cefea slabší hmlistý, ale napriek
tomu dobre viditeľný mliečny výbežok, ktorý v smere spojnice ζ-ι Cep
oddeľuje od hlavného prúdu Mliečnej cesty užší tmavší záliv. Pri
oranžovej Granátovej hviezde je v triédri s UHC filtrom veľmi slabo
vidieť rozsiahla hmlovina IC 1396. Vo všeobecnosti možno povedať, že
UHC filter pomôže ľahšie identifikovať práve tie rozsiahlejšie
hmloviny s nižšou plošnou jasnosťou, menšie a jasnejšie hmloviny
(napr. M27) sa stanú výraznejšími. Nemožno však očakávať, že sa
prekreslia detaily ako v ďalekohľade, 50 mm je malý priemer. Hlavný
prúd Mliečnej cesty sa začína pomaly zužovať a trochu slabnúť v
Kasiopeji (ale mliečny podklad je dobre vidieť), pričom v jej
severnej časti je trochu jasnejší, naopak nižšie, až za hranicami
Andromédy je veľmi slabý a stráca sa. Pod ním je mimo Mliečnej cesty
viditeľný podlhovastý ovál s centrálnym zjasnením - Galaxia v
Androméde. V triédri je vidieť i sprievodca M32 ako rozmazaná
hviezda (raz som videl i M110, keď bola v zenite). V súhvezdí
Kasiopeja leží najnápadnejšia škvrnka na spojnici hviezda α-β Cas,
na mieste, kde podľa mapy leží otvorená hviezdokopa M52. Tá je však
problematická i v triédri a ako sa ukazuje, škvrnka je iba
zoskupením štyroch tesných hviezd. Na východnej hranici Kasiopeje je
Mliečna cesta výrazne zúžená do úzkej cestičky, ktorá vedie cez
Perzea. Voľným okom je tu nápadná hviezdokopa h/x Persei a v triédri
zase M34. Ďalej Mliečna cesta prestáva byť vidieť, pretože v tejto
časti je veľmi slabá, navyše sa nachádza nízko a prvýkrát začínam
registrovať, že na východe, kde sa zhruba teraz Perzeus nachádza,
začína svitať (skončila astronomická noc).
Počas súmraku
som voľným okom ešte pozoroval guľovú hviezdokopu M13 (5,8m),
ktorá bola počas noci kategóriou "easy naked eye target". Naposledy som
ju videl v 2.30 hod, kedy sa nachádzala 45 stupňov nad západným obzorom.
V tom čase už kikiríkali kohúty a na opačnom konci - na východe svitalo,
horizont bol na prvý pohľad zo spodu trochu osvetlený. Napriek tomu na
ňom ako diamanty vynikli najjasnejšie hviezdy ešte nízko položených
Plejád. Najjasnejšie časti Mliečnej cesty sa úplne stratili až tesne po
3.00 hod. Čo povedať na záver? V zázname by som chcel pokračovať na
jeseň, keď bude v zenite Kasiopeja a Perzeus a potom v zime, keď bude na
juhu kulminovať Korma a Mliečna cesta bude celá prechádzať meridiánom
ako teraz v lete. Táto časť je však výrazne slabšia a jednotvárnejšia,
preto by som potreboval ešte lepšie podmienky ako v tomto prípade. Už
som ich zopár takých zažil a dúfam, že sa v budúcnosti ešte zopakujú. |