06/05/2005, 22.30-3.00 hod, jasno - v zenite okolo 6. mag, pri horizonte neskôr jemný zákal, bezvetrie

Toto víkendové pozorovanie sa v podstate začalo nenápadne formovať už v piatok doobeda, kedy mi prišiel mail od Pavla Ďuriša (Pavuk) s upozornením na možné medzifrontálne vyjasnenie. Pamätal som na to, takže sa ďalekohľad pred pozorovaním chladil pod šopou už niekoľko hodín. Pavuk bol pripravený so svojím 350 mm Dobsonom v Cerovej, čo je asi 30 km odo mňa a počas pozorovania sme boli niekoľkokrát v kontakte. Začiatkom astronomickej noci už bola súvislá oblačnosť dávno preč a mohlo sa začať! V priebehu noci sa okrem západného obzoru začal pri horizonte vytvárať jemný zákal, napriek tomu v zenite svietili hviezdy 6. magnitúdy. Situácia sa ešte zlepšila v 0.30 hod po odstavení verejného osvetlenia v okolí.

Ríša galaxií

Už od začiatku som sa tešil hlavne na dôkladné prezretie oblasti okolo severného galaktického pólu a na kopu Virgo. V tejto oblasti je pravdepodobne najkrajšou galaxiou M64. V zornom poli sa predviedla ako veľký a jasný ovál, v ktorom nebol problém bočným pohľadom zazrieť známy tvavý prachový pás, ako aj určité nehemogenity jasu. Smerom na západ ležia neďaleko od seba ďalšie dve galaxie: NGC 4494 zjavujúca sa iba ako pomerne jasný ovál a NGC 4565 - asi jedna z najkrajších "NGC galaxií", zjavuje sa zboku a v asi 1/3 jasného jadra sa črtá slabá tmavá medzera. Bočným pohľadom sa slabé halo v oblasti špirálových ramien rozšírilo do oboch strán galaxie v smere tmavej línie. Cestu za ďalšími Messierovými galaxiami som začal pri M85, ktorá bola vidieť ako veľké jasné oválne jadro obklopené slabým jemným halom. V zornom poli som videl i ďalšiu galaxiu, ktorú som však na mape vyznačenú nemal. Neskôr som ju identifikoval ako NGC 4394. Smerom južne ležali ďalšie galaxie, ale ani jedna nepatrila k vyloženým exponátom:

M88 - pomerne jasný ovál v okolí s akýmsi halom, pravdepodobne náznak špirálovej podoby

M91 - jasné hmlisté halo zjasňujúce sa smerom k stredu

M98 - nepravidelná podlhovastá škvrnka

M99 - jasné jadro, možné špirálové ramená som neregistroval

M100 - v podstate iba jadro v akomsi hale.

Postupom času som identifikoval i všetky "M" v Panne. Zmieniť sa treba hlavne o M104 - Sombrero. Našiel som ju už v hľadáčiku, pričom v zornom poli ďalekohľadu som ju videl vôbec prvýkrát. Jej tvar bol evidentný okamžite. Napriek tomu som si zase raz uvedomil, aké je dôležité používať správne metódy pozorovania deep-sky objektov. Mám na mysli najmä bočné periferné videnie a dlhý, skúmavý, sústredený a nehybný pohľad. V dôsledku toho sa mi podarilo lepšie identifikovať i tmavú líniu, ktorá prechádza južnejšou časťou galaxie. Kuriozitou bolo, že mi cez zorné pole v rovnakom smere preleteli asi po 5 minútach dve družice, pričom nad hlavou práve letela pravdepodobne i ISS.

Po Sombrere nasledovala zdanlivo nesplniteľná úloha - identifikovať veľmi nízko položenú galaxiu M83 v Hydre. Jedná sa o jeden z najkrajších objektov Messierovho katalógu, ktorý v prípade ak v južnejších šírkach vystúpi vyššie nad obzor, predvedie i svoju priečku a špirálové ramená, prípadne i gigantické emisné hmloviny. Pri jej hľadaní som si dokonca pomáhal hviezdami so súhvezdia Centaurus! Nakoniec sa mi ju podarilo vo svetlom zornom poli okulára identifikovať ako akúsi škvrnu bez akýchkoľvek detailov.

Z objektov o ktorých som sa na tejto stránke už zmienil spomeniem aspoň M81 a M82. M81 som pozoroval už niekoľkokrát, napriek tomu túto noc som bočným pohľadom jej špirálové ramená videl asi najlepšie. M82 hlavná tmavá medzera prechádzajúca stredom galaxie je zrejmá i priamym pohľadom, bočným sa mi podarilo zazrieť tmavé oblasti na oboch koncoch galaxie.

13/05/2005, 00.30-3.00 hod, jasno - v zenite minimálne 6. mag, pri horizonte klasicky jemná oblačnosť, bezvetrie

Ďalšie z jarných víkendových pozorovaní dopadlo nad očakávanie. Pri sledovaní piatkového vývoja počasia som bol totiž skôr pesimista. Večer sa však obloha takmer vyjasnila, čo bol hlavný podnet k tomu, aby som vytiahol ďalekohľad na vychladenie. Večer som si ešte pospal, pričom som nastavil budík na mobile na pol hodinu po polnoci. Keď  zazvonil, príliš sa mi vstávať nechcelo, ale nakoniec som to prekonal a teraz viem, že som urobil dobre. Pri prvom pohľade na oblohu práve zapadal Mesiac a prestalo svietiť i verejné osvetlenie. Bolo síce jasno, ale podmienky by som charakterizoval ako jednu obyčajnú priemernú pozorovaciu noc. V atmosfére bolo "niečo cítiť" a pri obzore sa kumulovala slabá oblačnosť, ktorá na dvoch miestach odrážala svetlo na naše pomery väčších miest. Hraničnú magnitúdu som presne neurčoval, pomohol som si iba hrubým odhadom pomocou M13, ktorá po polnoci prechádzala zenitom. Počas astronomickej noci bola bez problémov vidieť i priamo, dokonca som zachytil asi 5 sekundový moment, keď zažiarila ako objekt 4-5. magnitúdy. Priamym pohľadom bola vidieť ešte pol hodinu po skončení astronomickej noci, o 3.00 hod som už musel použiť pozorovacie metódy, aby som aspoň na chvíľu zachytil jej svetlo.

Poľovné psy

V tomto súhvezdí som identifikoval nasledujúce objekty, pričom pozorovanie bolo zamerané na dôkladné odhalenie detailov a nie na "rýchlu jazdu". Užitočnou sa stala aplikácia tzv. pirátskej metódy s prekrytím jedného oka. Použil som svoju čiapku, ktorá sa dá pekne roztiahnuť, čím chráni jednak hlavu pred chladom, ale zároveň umožňuje zakryť ľavé oko. To pri pozorovaní potom nie je potrebné zatvárať, pričom prakticky nevidí nič a pravé oko sa môže zamerať iba na sledovanie objektov v zornom poli. Výsledkom je pohodlnejší, sústredenejší a lepší pohľad do okuláru a zníženie namáhavosti očí.

M3 - jedna z najkrajších guľových hviezdokôp na severnej oblohe bola nájdená zametaním na spojnici Cor Caroli - Arktúr. Pri 160x zväčšení je jasná, veľká, koncentrovaná, pričom nie je problém rozlíšiť jednotlivé hviezdy. Jadro bolo zrnité, s náznakom rozlíšenia - seeing na prvý pohľad nebol najlepší, tento objekt som v minulosti videl i lepšie.

M51 - tak ako M3, táto galaxia bola ľahko nájdená, pretože je rozlíšiteľná od hviezd ako slabá škvrnka i v obyčajnom hľadáčiku. I tu platí, že kedysi som ju už videl lepšie. M51 najskôr vyzerala ako nejaký obal okolo jasného jadra, až pri zvýšenej pozornosti sa začali črtať špirálové ramená. Most k NGC 5195 - sprievodnej galaxii, nebol opäť pozorovateľný.

M63 - známa galaxia viditeľná i v hľadáčiku bola nájdená za pár sekúnd. V oválnom obláčiku bola zachytiteľná škvrnitá štruktúra. Bočný pohľad ukázal i slabé halo okolo galaxie - náznak špirálových ramien, ktoré takto zvyšovali celkový priemer galaxie.

M94 - vyššia plošná jasnosť umožňuje vidieť túto galaxiu i menším ďalekohľadom a vyhľadať ju v hľadáčiku v blízkosti hviezdy Cor Caroli je tiež záležitosťou niekoľkých sekúnd. Oproti M63 je menšia, ale jasnejšia. Bočným pohľadom sa v blízkosti akéhosi škvrnitého jadra zviditeľnilo slabé halo, snáď prvý predpoklad tesných špirálových ramien okolo galaxie.

M106 - s nájdením tejto galaxie som mal trochu šťastie, pretože sa mi ju podarilo na druhý krát trafiť do zorného pola iba hrubým odhadom. Bola jasná, viac pretiahnutá, jadro malo škvrnitý povrch a bočným pohľadom sa na kraji galaxii opäť objavilo i slabé halo, ktoré rozšírilo celkový priemer galaxie.

NGC 4490 - alebo tzv. Cocoon Galaxy, jej vyhľadávanie uľahčuje tesná blízkosť hviezdy beta CVn. Vyzerala ako predĺžený obláčik svetla. Až teraz zisťujem, že som zabudol identifikovať blízkeho interagujúceho sprievodcu NGC 4485, z čoho možno usúdiť, že nebol viditeľný na prvý pohľad.

NGC 4631 - táto galaxia ma prekvapila svojou zrejmosťou. Bola vidieť ako oválny, hmlistý obláčik šedého svetla, s určitou nehemogenitou jasu. Až teraz zisťujem, že v tesnej blízkosti sa nachádza sprievodca NGC 4627.

Z ostatných známych objektov spomenieme aspoň niektoré:

M27 - planetárna hmlovina Činka. Použil som 160x zväčšenie a UHC filter, takže obloha už bola výrazne tmavá. Planetárka bola veľmi jasná a veľká, pričom jej charakteristický tvar bol viac ako len nápadný. Nebol problém pozorovať i slabšie hmloviny s náznakom detailov v zúženej oblasti a v tesnej blízkosti planetárky. Neviem prečo, ale nevšimol som si opäť centrálnu hviezdu - možno je viac nápadná bez UHC filtra.

M57 - Prstenec v Lýre, použité takisto 160x zväčšenie a UHC filter. Prsteň je veľmi jasný, pričom nenápadne k vonkajšiemu okraju bledne. Stred je evidentne vyplnený nejakým rozptýleným halom, ktoré vyzerá ako nejaká hmlovina. Centrálnu hviezdu som nevidel.

NGC 7000 - to je rozsiahla emisná hmlovina Severná Amerika, takže som si dokopy zmontoval okulár LV Vixen 30 mm a UHC filter. Tvar je evidentný najmä v oblasti Mexika a Panamy, ktorý kontrastuje s temnosťou Mexického zálivu. Smerom do Kanady sa mi hmlovina postupne strácala, možno aj preto, že už pol hodinu nebola astronomická noc. Ak to bolo vôbec možné, prvýkrát som pozoroval najjasnejšiu časť susednej hmloviny Pelikán. Na jej identifikáciu som použil jednu farebnú fotografiu.