10/07/2004 a 21/07/2004,  23.30 - 1.45 hod, jasno, priaznivé podmienky na pozorovanie deep-sky objektov

Obec Častkovce pre turistov asi nie je ničím zaujímavá. V neďalekom okolí sa síce nejaké historické pamiatky a turistické cesty nachádzajú, ale priamo v obci nie je nič, čo by vzbudzovalo nejakú pozornosť. To ale platí iba cez deň. V noci, ako jedno z mála miest, ktoré pomaličky v SR ubúdajú, ponúka pozornosť, zo všetkých najväčšiu - Mliečnu cestu. Tá je počas jasných nocí úžasná a keď v 0.15 hod zhasne pouličné osvetlenie, musí nadchnúť aj náhodného chodcu, ktorý možno ani nevie, čo sa pod týmto bielym pásom vlastne skrýva. O to lepšie pre nejakého astronóma, veď ja sám trávim pri pozorovaní takmer tretinu času pohľadom so vztýčenou hlavou do súhvezdí ktorými prechádza, až pomaly zabúdam, že mám vlastne aj nejaký ďalekohľad. Najkrajšia je určite v Labuti, súhvezdí, ktoré počas leta stúpa k zenitu. Veľké hviezdne mračno medzi Albireom a hviezdou Gamma Cygni je neprehliadnuteľné a také jasné, že upúta na prvý pohľad. V ďalekohľade je to potom obrovské množstvo hviezd, ktoré "preplňujú" zorné pole. Ďalšie rozsiahle zjasnenie sa ukazuje smerom od Denebu k južným častiam Cefea a jedno menšie pri hviezde Gienah. Jej jas určite nie je všade rovnomerný, prekrývajú ju tiež rôzne menšie tmavé hmloviny a okolie dotvára aj veľké množstvo hviezd v jej blízkosti. Ešte raz - nádhera. Najznámejšia tmavá hmlovina - Veľké trhlina, sa ťahá od Denebu smerom k obzoru a pretína Mliečnu cestu na dve časti. Tá, ktorá prechádza Hadonosom je síce menej výrazná, ale druhá časť tiahnuca sa Orlom skrýva ďalšie jasné, aj keď oproti Labuti menšie hviezdne mračná. Hneď dole sa nachádza Oblak v Štíte, ktorý na oblohe jednoznačne dokazuje svoj názov a je takisto neprehliadnuteľný. V skutočnosti je to veľmi bohatá koncentrácia ďalekých slabých hviezd, ktoré voľným okom nerozlíšime a vnímame ich len ako jasný kruhový oblak, v noci naozaj podobajúci sa skutočnému oblaku. O niečo južnejšie rozoznávam v slabom bielom páse nápadné zjasnenia v Strelcovi, v blízkosti M18 a ďalšie pri M23. Objekt M24 - v dôsledku nedostatku nepriehľadných hmlovín v tejto oblasti, predstavuje "otvorený pohľad" do okolia stredu Galaxie. Na oblohe svieti ako jasná časť Mliečnej cesty v priemere asi 2-3 stupňov. V ďalekohľade sa nezmestí do zorného pola, ktoré zaplnia jasné hviezdy.  Nižšie leží už samotný stred Galaxie, vďaka nízkej deklinácii sa však ukazuje iba jeho najjasnejšia časť, a to medzi hviezdami Mu a Delta Sgr.

Jasnejšie deep-sky sú viditeľné aj voľným okom: Lagúna, Trifid, M31, M13, M11, h/x Persei + ďalšie otvorené hviezdokopy  v Mliečnej ceste, najmä v okolí Strelca. Aby toho nebolo málo videl som aj môj najjasnejší bolid v živote (11. júla, 0.30 hod). Keď som sa pozeral na Mliečnu cestu, v kútiku oka som zazrel nejaký bod a počul aj nejaký zvuk. Rýchlo som sa otočil a v prvom momente som myslel, že niekto vystrelil zo zeme nejakú raketu, ako na Silvestra. Bolid bol totiž zelenkastej farby, navyše sa rozpadol na štyri menšie časti a osvetlil okolie ako Mesiac v splne. Táto "raketa" však nesmerovalo zo zeme smerom hore, ale šikmo dole - keď som ju zazrel asi 2,5 sekundy letieť od Hlavy hada, pod Arktúrom smerom k Panne. Celkový čas bolidu som odhadol na 4 až 5 sekúnd, jasnosť na 5x jasnejšiu ako Venuša.

Výber z jasných nocí

Tak som sa dočkal. Konečne po dlhšej dobe opäť pozorujem neobmedzene až do rána, pričom by ma na druhý deň čakala nejaká veľká povinnosť, je jasno, teplota sa dá zniesť, neruší Mesiac a astronomická noc trvá už aspoň 2-3 hodiny. Konečne prišli dve dobré noci s normálnymi podmienkami na pozorovanie deep-sky objektov a preverenie kvality ďalekohľadu.

Súhvezdie Labuť je už pomerne vysoko, a tak mi zase neostalo nič iné ako sa pozrieť na už niekoľkokrát spomenutý komplex hmlovín - Riasy. S UHC filtrom to už bola známa pieseň, ale po jeho odložení nastal šok: Východný oblúk ostal jasne viditeľný, síce nie tak výrazne, ale ani nie tak "matne" ako s UHC filtrom, točiaci sa cez 2/3 zorného pola (40x, 1,5 st.), obsahujúci aj tri zjasnenia a objavilo sa aj bohaté hviezdne pole, ktoré je s UHC filtrom veľmi potlačené. Práve kombinácia oblúka hmloviny na tmavom pozadí a stoviek hviezd vyvolali pohľad, na ktorý sa nezabúda do konca života. Západný oblúk je bez UHC filtra viditeľný len na jednej strane od hviezdy 52 Cygni, čo presne do bodky sedí s opisom v knihách The Night Sky Observers Guide.

Guľová hviezdokopa M3 je neprehliadnuteľná už v hľadáčiku. V ďalekohľade súperí v kráse s M13 a M5. Pripomína veľkú, jasnú guľu hviezd, ktoré sú rozlíšiteľné skoro až k jadru. Svojim tvarom sa od M13 a M5 líši, je oválna a viac kompaktná. M92 v severnej časti Herkulesa takisto za uvedenými v ničom nezaostáva, aj keď sa na ňu často zabúda. Veľmi pekná je pri 160x zväčšení, v hustom jadre síce jednotlivé hviezdy nie sú vidieť, ale smerom k okrajom pomerne pravidelne rednú, čím sa stávajú rozlíšiteľné. Z guľových hviezdokôp v Hadanosovi je najlepšie rozlíšiteľnou M10 - až k samotnému jadru, neďaleká M12 ponúka takisto dostatok hviezd, ale tie sú vmiešané v hmle ďalších nerozlíšiteľný hviezd. M14 je nepôsobivá, jednotlivé hviedy sa nedajú rozlíšiť, trochu mi pripomína pohľad na M13 pomocou môjho 80 mm refraktora.

Exponátom súhvezdia Poľovných psov je bezpochyby popri guľovej hviezdokope M3 aj M51 - Vírová galaxia. Bol som na ňu veľmi zvedavý, ešte nikdy som ju totiž nevidel na vlastné oči. Veľmi ma prekvapila, pretože bola vidieť aj v hľadáčiku ako malá škvrnka, ale rozoznateľná od hviezd. S týchto dôvodov som ju našiel hneď aj pri 160x zväčšení, ale na dobrý pohľad som musel barlow Tal odložil. Pri 80x zväčšení sa ukázalo jej jadro a takisto neďaleký malý spoločník NGC 5195. Keď som si spomenul na niektoré jej fotografie, nebolo pochýb, že som na správnom mieste.  Črtala sa aj špirálová podoba, ale viac prezradil až bočný pohľad. Dve špirálové ramená boli viditeľné, do očí síce nebili, ale bolo sa v priebehu niekoľkých minút načo pozerať. Most spájajúci obe galaxie síce nebol viditeľný, ale M51 zanechala pôsobivý dojem (pozorovaná asi 40 stupňov nad obzorom).

M76 - Malá činka v Perzeovi je po chvíľke nájdená. Už prvý pohľad napovedá pôvod jej názvu. Pri 80x zväčšení sa ukážu dva malé hmlisté spojené disky pripomínajúce oveľa väčšiu hmlovinu M27 - Činku v Líške. UHC filter trochu pomôže, zlepší o niečo kontrast a "zväčší" hmlovinu.

NGC 752 - rozsiahla otvorená hviezdokopa v Androméde sa pri 40x zväčšení a zornom poli 1,5 stupňa /okulár Vixen/ ukazuje ako celkom pekná, rozptýlená kopa hviezd, ktoré sú sformované do nepravidelných tvarov. Dobre viditeľná aj v hľadáčiku.

NGC 7662 - planetárna hmlovina v Androméde je vypátraná medzi hviezdami. Aj pri menšom zväčšení sa dá od nich odlíšiť. Bohužiaľ potrebujem kvalitný okulár na veľké zväčšenia, moje lacnejšie Plossly nedávajú dobrý obraz. Pri 160x zväčšení sa v okuláre Ultra Wide ukazuje ako jasný, oválny disk, v ktorom sú pomocou bočného pohľadu slabo vnímané nejaké nepravidelnosti v jasnosti (v tvare asi nie). NGC 7009 - ľahko nájdená, hneď je zrejmé, že sa jedná o hmlovinu Saturn. Pri 160x zväčšení je nápadná, oválna, všade rovnako jasná. Výčneľky tuším len bočným pohľadom. Ideálne by bolo asi 200x zväčšenie.

V Cefeusovi sa nachádza pekná dvojica  otvorenej hviezdokopy NGC 6939 a neďalekej galaxie NGC 6946, vo Vixene viditeľná v tom istom zornom poli. NGC 6939 je jasná a bohatá, dobre rozlíšiteľná na jednotlivé zhustené hviezdy. Z galaxie sa zjavuje hmlisté, ale zrejmé halo, s nepatrne jasnejším stredom, špirálové ramená nie sú viditeľné ani náhodou.

Bohatá oblasť v okolí Mliečnej cesty

Všetko začína v okolí hviezdneho mračna neďaleko Albirea. Po jednej strane ležia Riasy, na druhej Prstenec a južne sa nachádza Činka. Z ešte nespomenutých objektov ležia v Labuti mnohé hviezdokopy, planetárky, tmavé hmoviny, ale ani jedna v zornom poli nenadchne. Otvorená hviezdokopa z Messierovho katalógu M39 sa hodí skôr pre hľadáčik, pretože je dosť uvoľnená, M29 je o niečo krajšia - jasné hviezdy takmer do bodky kopírujú rozmiestnenie hviezd v Plejádach. Guľová hviezdokopa M56 v Lýre je len "brečkou" niekoľkých hviezd na hmlistom pozadí. Je zrejmé, že je uvoľnená a asi aj nepravideľná. M71 je na tom oveľa lepšie, jej slabá koncentrácia, na guľovú hviezdokopu neobyklá spôsobuje, že v zornom poli sa javí zrnitá, s dobre rozlíšiteľnými hviezdami okolo pomerne hustého stredu. Po prechádzke Orlom kde leží celkom pekná otvorená hviezdokopa NGC 6709 a tmavé hmloviny B 142/143 začínajú konečne nejaké známe exponáty.

Na juhozápad od veľkolepej otvorenej hviezdokopy M11 sa nachádza v súhvezdí Hada Orlia hmlovina spolu s otvorenou hviezdokopou - M16. Tá je dobre viditeľná pri 40x zväčšení, hmlovina sa ukazuje iba okolo niektorých hviezd a nabudzuje dojem, že sú tieto hviezdy nezaostrené. Z temnoty ju vytiahne UHC filter aj s náznakmi jej skutočného tvaru. Mohlo by sa zdať, že najkrajšou hmlovinou v Strelcovi je Lagúna alebo Trifid. Možno to platí na fotografiách, v ďalekohľade ich ale predstihne Omega, okolo otvorenej hviezdokopy M17, ktorá je vidieť v hľadáčiku v tom istom zornom poli južne od M16. Hmlovina je dobre vidieť aj bez UHC filtra, ten ju potom ešte zvýrazní. Tvar je zrejmý, tmavý zárez formujúci oblúk neprehliadnuteľný a črtajú sa aj nejaké tmavšie miesta prekrývajúce hmlovinu. Nádherný pohľad pri 40x i 80x zväčšení. Neviem prečo, ale Trifid - M20 ma príliš nenadchol. Bol síce zrejmý, tri nerovnaké "kopčeky" hmloviny boli oddelené temnými líniami. Lagúna - M8 je s filtrom veľkou hmlovinou neďaleko otvorenej hviezdokopy, zdanlivo rozdelenou nepravidelnou tmavou líniou na dve časti. Južný obzor nebol dokonale vyčistený, možno preto (a pre únavu) som nepostrehol viacej detailov.

Ak nepočítame veľa otvorených hviezdokôp, z ktorých je niekoľko vidieť aj voľným okom, Strelec ako súhvezdie do ktorého sa premieta stred Galaxie je domovom aj množstva guľových hviezdokôp, obklopujúcich práve náš galaktický stred. V ich rebríčku je vysoko M22, ktorá tvorí naozaj skvelý pohľad aj v ďalekohľade. Veľká, s veľkým množstvom dobre rozlíšiteľných hviezd až k samotnému stredu. Pripomína M3 z Poľovných psov. M28 sa javí menšia, ale hviezdy v trblietajúcom sa hale nie je problém rozlíšiť.