14/05/2004 - pozorovanie do 23.15 hod, jasno, podmienky skôr priemerné, 6. mag v zenite, smerom k obzoru postupne slabšia mag, bezvetrie

Táto dlho očakávaná kométa sa vynorila spod západného obzoru 8. mája vo večerných hodinách, ešte za súmraku, kedy bola viditeľná aj prvými pozorovateľmi  v triédroch, väčšinou ako malý rozmazaný fliačik. Nadšencom, ktorí sa o to pokúšali však komplikovalo jej pozorovanie nepriaznivé počasie a nízka výška nad obzorom.

V ten večer som sa ju tiež snažil prvýkrát nájsť  z pozorovacieho miesta v Častkovciach, aj keď šance boli viac menej teoretické. Neviem čím to je, ale počasie v posledných dňoch vôbec nepraje. Po skoro celej oblohe sa tiahol silný "zákal", cez ktorý presvitali len hviezdy a halo Venuše. Tak som sa nakoniec ani nečudoval, že sa mi ju v triédri alebo v ďalekohľade nepodarilo objaviť, aj keď iba náznakovo. Ďalší deň som už musel naspäť do Bratislavy, v myšlienkach, že sa mi ju z okna podarí niekedy večer vyhľadať, pribalil som na cestu aspoň triéder. Neskôr, v priebehu týždňa, keď sa jej výška nad obzorom začínala zvyšovať (nachádzala sa v dolnej časti súhvezdia Rak) sa počasie opäť zahrávalo - ani tak, ani tak - ráno jasno, cez deň polooblačno a večer skoro zamračené. Reálna šanca sa naskytla 11.5., ale keď som o 22. 00. hod prišiel domov, vybalil triéder a otvoril okno na západ, kométa sa stihla skryť sa vedľajší dom. Hovorím si: "Šťastný to človek, ktorému sa ju podarilo v týchto dňoch vidieť".

Piatok 14. 05. 2004 začal polooblačným počasím, takže hneď od rána som váhal, či vycestovať za kométou na pozorovacie stanovisko. Ale keď sa poobede úplne vyjasnilo, nebolo nad čím rozmýšľať. Na pozorovanie som bol pripravený začiatkom večera, keď som sa už stále pohyboval vonku a čakal na príchod tmy. Na pocit sa poriadne ochladilo, čo bolo dôsledkom príchodu studeného vzduchu zo severu, ktorý mal cez víkend priniesť so sebou aj ďalšiu "várku" oblačnosti. Ale som si vydýchol, keď sa tie cirry na západe postupom času stiahli pod obzor.

Postupne sa na oblohe začína objavovať stále väčšie množstvo hviezd, ale kométa zatiaľ nikde. Keď to nešlo voľným okom, k navigácii dobre poslúžil hľadáčik. V asi 21.40 hod som ho namieril na otvorenú hviezdokopu Jasličky, v ktorej okolí sa mala kométa nachádzať a hneď nato sa v ňom objavil pomerne nápadný hmlistý objekt. V samotnom ďalekohľade to bola zaujímavá kométa, aj keď priznám sa, predstavoval som si ju trochu inak. Ale na druhej strane ešte bolo treba počkať na úplnú tmu.

Viditeľnosť kométy voľným okom si dokonca všimli aj niektoré piatkové denníky, ktoré to na môj vkus s popisom tohto ukázu trochu prehnali, takže to nakoniec bol jeden z tých večerov, kedy sa mi pri ďalekohľade "motali" aj členovia rodiny. Asi si viete predstaviť, ako ohodnotili viditeľnosť kométy o 21. 45 hod. Hneď na to, o 21.55 hod nás upútal jasný, neblikajúci, oranžový letiaci bod smerujúci od juhozápadu, prechádzajúci neďaleko Jupitera smerom na VSV. Keďže po tejto trase mi lietadlá nelietajú a nebolo počuť ani žiaden zvuk, bolo na 110% jasné, že sa jedná o nejakú družicu. Ako zisťujem teraz, išlo o samotnú ISS. Už sa teším, keď to oznámim "spolupozorovateľom", určite tomu nebudú chcieť uveriť.

S pribúdajúcou tmou sa kométa stávala čoraz lepšie viditeľnou aj voľným okom a spolu s M44 - Jasličkami, sa stávala nápadnou hmlistou dvojicou nad západným obzorom. Pokúsil som sa kométu aj popísať, presné hodnoty som si ale netrúfol odhadnúť. V hľadáčiku bola začiatkom astronomickej noci viditeľná koma a dlhý chvost, najmä periferným videním. V ďalekohľade pri 40x zväčšení sa črtalo jasné malé jadro, obklopené hmlistou tvarovanou komou, ktorá postupne k okrajom bledla (podobne ako slabšia eliptická galaxia). Ohon som pravdepodobne nevidel ani bočným videním, naozaj ťažko povedať, snáď len nejaké slabé zjasnenie. Jasnosť kométy bola niečo pod 3. magnitúdou (teda nie 1. magnitúda ako zneli optimistické predpovede). Na záver môžem konštatovať, že som s jej pozorovaním spokojný, aj keď som najskôr očakával viac, na druhej strane, po kométach Hale-Bopp a Hyakutake je to moja najjasnejšia kométa akú som kedy videl. Už sa teším ako sa bude v ďalších dňoch vyvýjať. Pekný snímok kométy C/2001 Q4 - NEAT zverejnil David Harvey.

Potom, čo som okolostojúcim ukázal pár objektov a ostal som pri ďalekohľade sám, vyhľadal som ešte dva zaujímavé objekty: M13 - guľovú hviezdokopu v Herkulovi, najjasnejšiu na severnej oblohe a M57 - Prstencová hmlovina v Lýre, asi najľahšie pozorovateľní planetárnu hmlovinu. M13 som už raz pozoroval, ale vtedy bola iba asi 7 stupňov nad obzorom, naopak teraz som si ju už mohol vychutnať v dostatočnej výške. Pri 160x zväčšení sa zrazu objavila zrnitá guľa, ale hneď nato sa rozložila na jednotlivé hviezdy. Tie boli ľahko viditeľné aj v jasnom jadre, smerom von sa koncentrovali do zhlukov a tak sa objekt veľmi podobal na akúsi hviezdicu. Na M57 som sa vôbec pozrel po prvýkrát, ak nerátam pozorovanie 80 mm refraktorom, keď sa javila iba ako rozmazaná hviezda. V 250 mm ďalekohľade pri 160x zväčšení sa aj pri asi 35 stupňovej výške nad obzorom objavila jasná oválna plocha, tvarom naozaj pripomínajúca kruhový prstenec, ktorý smerom k okrajom postupne mizol, tmavá plocha v strede bola veľmi dobre viditeľná. Škoda, že ráno som musel skorej vstávať, preto vybavenie balím o 23.15 hod, inak by som ostal pri ďalekohľade až do svitania.