18/03/2004 - silný opar, večer max 4,5 mag, v priebehu noci pribúdanie oblačnosti, neúspešný pokus zdolať Messierov maratón  

Marec sa nesie v znamení francúzskeho astronóma Charlesa Messiera a jeho známeho katalógu. Populárny "Messierov katalóg" totiž obsahuje väčšinu nápadných hviezdokôp, hmlovín a galaxií, viditeľných všetky aj so Strednej Európy bežnými amatérskymi ďalekohľadmi a tak sa stáva väčšinou prvým sprievodcom oblohy pre mnohých začínajúcich pozorovateľov. Znie to až neuveriteľne, ale jeden čas v roku, pri veľkej dávke šťastia, môžeme všetkých jeho 110 objektov vidieť za jednu jedinú noc! Táto doba nastáva okolo jarnej rovnodennosti, keď Slnko prechádza na severnú pologuľu a je umiestnené na rozhraní súhvezdí Rýb, Vodnára a Veľryby. V tejto oblasti nie bohatej na jasné hviezdy a chudobnej na jasnejšie objekty vzdialeného vesmíru totiž neleží ani jedno "M". Môže sa teda začať "Messierov maratón", obľúbená súťaž astronómov amatérov. Jednoduché to ale určite nebude, počítačom navádzacie systémy sú v pravidlách zakázané, astronomická noc trvá približne 8 hodín, slušná tma o dve hodiny viac, takže vyhľadanie jedného objektu by nemalo trvať dlhšie ako 6 minút. Na prekonanie 100 métovej hranice bude navyše potrebná veľmi dobrá viditeľnosť, hlavne večer na rýchlo zapadajúce galaxie jesennej oblohy a ráno, na trojicu súhvezdí Strelec, Kozorožec a Vodnár, ležiacich len pár stupňov nad horizontom.

Messierov maratón 2004

Tento rok sa ideálnym pozorovacím obdobím stal víkend 20.3. a 21.3., pretože v sobotu nastal nov Mesiaca. Vývoj počasia som sledoval už od začiatku týždňa a znel nasledovne: V pondelok a utorok oblačno, miestami polooblačno, v stredu večer ubúdanie oblačnosti, vo štvrtok jasno až polojasno, v piatok opäť zhoršenie a mierne ochladenie, cez víkend dážď. Keďže som sa na svoj "premiérový maratón" veľmi tešil, neostávalo mi nič iné ako vsadiť všetko na jednu noc - zo štvrtka na piatok. V utorok som si preto zbalil veci a v stredu po skončení školy (17.40 hod) som sa ponáhľal na autobus (18.35 hod) do Nového Mesta nad Váhom, kde som do dvoch hodín dorazil. Ďalšia pol hodina trvala, kým som sa dostal na pozorovacie stanovisko (21. 00 hod). Obloha bola po príchode jasná, s miernym oparom, magnitúda do 5,8, smerom k obzoru ale slabých hviezd výrazne ubúdalo. Z dôvodu neskorého príchodu sa teda začať pozorovať moc neoplatilo. Štvrtok, z hľadiska predpovede najúspešnejší pozorovací deň sa začal slnečno, ale s výrazným oparom, okolo horizontu až hmla, v priebehu dňa pribúdanie veľmi slabej, tenkej oblačnosti. Začiatkom astronomickej noci sa situácia vôbec nezlepšila: viditeľné iba tvary jednotlivých súhvezdí, magnitúda v zenite 4,5 a obzor ponorený v hmle. S týchto dôvodov som na pripravovaný Messierov maratón veľmi rýchlo zabudol, pretože výsledok by bol iste mizerný. Menšou útechou bolo aspoň viditeľnosť 5 planét, ktoré sa nachádzali všetky naraz na večernej oblohe. Prvýkrát som teda vyskúšal "made in home" vyrobenú clonu, užitočnú hlavne na pozorovanie planéty Jupiter, na ktorej pri horšom seeingu zlepší inak nie výrazný kontrast a dá tak lepšie vyniknúť pásom v jeho atmosfére.

Návod

Keďže sa počasie vôbec nevydarilo, ďalšie riadky budú patriť aspoň návodu, podľa ktorého by sa počas Messierovho maratónu približne malo postupovať. Všetko pripravené na pozorovanie by malo byť už v čase, keď sa Slnko dotkne horizontu. Počas stmievania sa je nevyhnuté čo najpresnejšie nastaviť hľadáčik a prvé objekty začať vyhľadávať už začiatkom námorníckeho súmraku (cca 19.00 hod). Veľmi rýchlo zapadajú predovšetkým galaxie jesennej oblohy, M77 vo Veľrybe a slabá M74 v Rybách. Na ich zazretie musí byť atmosféra priezračná až k obzoru. Galaxia v Androméde (M31 + satelity M32 a M110, dá sa aj ráno) a M33 by mali byť o niečo lepšie viditeľné. Čo najskôr musí nasledovať dvojica M76 - Malá činka a M79 - guľová hviezdokopa v Zajacovi. Pravdepodobne iba pre formálnosť namierime ďalekohľady do Plejád - M45, Veľkej hmloviny v Orióne - M42 a susednej M43 a otvorenej hviezdokope pod Síriom - M41 a M35 v Blížencoch. Aby sme nato neskôr nezabudli, je dobré čo najskôr objaviť aj tri hviezdokopy M34, M52 a M103 v Perzeovi a Kasiopeji, pretože počas noci budú smerovať dole k Polárke. Pár minút po začiatku astronomickej noci (cca 20.00 hod) treba pohľad upriamiť na blízko horizontu kulminujúce súhvezdie Korma, kde ležia tri otvorené hviezdokopy - M47, M46 a M93. Po ďalšej hmlovine v Orióne - M78, Krabej hmlovine - M1 a troch otvorených hviezdokopách M36, M37 a M38 v Povozníkovi a jednej v Jednorožcovi - M50, sa už tak  ponáhľať nemusíme. Pokojne si obzrieme hviezdokopy M48 v Hydre, Jasličky - M44 a M67, problémy iste robiť nebudú. Po hviezdokopách, ktoré lemujú oblasť Mliečnej cesty sa pomaly začíname pozerať na čoraz väčšie množstvo galaxií. To sa nám odkrýva pohľad čoraz ďalej do vesmíru a nastupuje jarná obloha. Začiatkom 22.00 hod začína kulminovať Lev a s ním galaxie M65, M66, M95, M96 a M105. V zenite je dobre viditeľná Veľká Medvedica a galaxie M81, M82, M101, M108, M109, M110, hmlovina Sova - M97 a tiež dvojhviezda M40. Na malom kúsku oblohy, susednom súhvezdí Poľovné psy nájdeme ďalšie množstvo galaxií - M51, M63, M94, M106, ale tiež guľovú hviezdokopu M3. Okolo polnoci sa dostávame do samotného srdca celej kopy galaxií, ktoré leží na prelome súhvezdí Panna a Vlasy Bereniky. Dobre poslúži hlavne podrobná mapka tejto časti oblohy, pretože ľahko by sa mohlo stať, že si "messierovú galaxiu" pomýlime s nejakou v NGC. V Panne sú to M49, M58, M59, M60, M61, M84, M86, M87, M89, M90,  M104 a vo Vlasoch Bereniky M64, M85, M88, M91, M98, M99, M100. V súhvezdí nájdeme tiež guľovú hviezdokopu M53. Potom, čo si na chvíľu vydýchneme, musíme nižšie k južnému obzoru, tam totiž kulminuje guľová hviezdokopa M68 a galaxia M83 v Hydre. Ešte nič nekončí, treba si spraviť menší náskok, aby sme sa mohli ráno v pokoji venovať vychádzajúcim objektom. V zenite v Drakovi nájdeme galaxiu M102 (NGC 5866), v Herkulovi zasa dvojicu guľových hviezdokôp M13 a M92. Čas rýchlo ubieha a my máme pred sebou ešte poslednú tretinu katalógu - prevažne letnú oblohu. Na východe sa rozprestiera Had s Hadonosom a s nimi ríša rozmanitých guľových hviezdokôp - M5, M9, M10, M12, M14, M19, M62, M107 a Orliu hmlovinu s hviezdokopou M16. V oblasti letného trojuholníka ležiaceho ešte nie vysoko nad obzorom čo najskôr vyhľadajme guľovú hviezdokopu M56 a planetárnu hmlovinu v Lýre - M57, otvorené hviezdokopy M29, M39 v Labuti, M11, M26 v Štíte, Činku - M27 v Líške a guľovku M71 v Šípe. Pár minút pred koncom astronomickej noci (cca 4.15 hod) nám ostáva Škorpión a v ňom dvojica guľových M4, M80 a dvojica otvorených hviezdokôp M6 a M7. Problémy môže robiť nízko položený Strelec, v prípade rannej hmly alebo trochu zhoršených podmienok budú ďalšie objekty pribúdať veľmi pomaly. Tými ľahšími budú určite hmloviny M8 - Lagúna a M20 - Trifid, ďalej nasledujúce otvorené hviezdokopy M17, M18, M21, M23, M24, M25 a jasnejšie guľové hviezdokopy M22 a M28. S guľovými hviezdokopami, akými sú M54, M69, M70 a predovšetkým s M53 a M75 sa potrápia aj tí skúsenejší pozorovatelia. Pravdepodobne až za nautického súmraku objavíme guľovú hviezdokopu M15 a zostávajúcu štvoricu objektov. Musíme ísť do Vodnára, kde leží nízko nad obzorom dvojica ďalších guľových hviezdokôp M2, M72 a dvojhviezda M73. Je ale možné, že sa nám ich vôbec nepodarí nájsť. Ešte horšie je na tom posledná položka, ktorá nám ostala a ostáva už iba v teoretickej rovine, guľová hviezdokopa M30 v Kozorožcovi. Snáď je možné ju vyhľadať z horských oblastí za ranného brieždenia, nie pri 100%, ale 1 000% viditeľnosti.