20/02/2004, 18.30 - 22.30 hod, jasno, iba pri horizonte mierny opar, ktorý sa však v priebehu noci strácal, úplné bezvetrie, hraničná magnitúda: 6,1^m - 6,2^m, teplota tesne pod nulou

Po pár krátkych pozorovaniach v priebehu januára, v období okolo prvej štvrte Mesiaca a nie úplne ideálnych podmienok (slabá oblačnosť) sa počasie konečne po dlhšom čase umúdrilo a v piatok v noci astronómom veľmi prialo. Navyše nestáva sa často, že sa jasno "urobí" počas troch po sebe idúcich novov Mesiaca za sebou. Väčšinou to býva presne naopak, pekné počasie vládne v čase splnu, teda keď z pozorovania veľa radosti nemáme.

Na toto pozorovanie som sa tentokrát dôkladne pripravoval a už pri vynášaní ďalekohľadu poobede von na ochladenie som myslel na tmavú hmlovinu Konská hlava, ktorú sa snažím už dlhší čas objaviť. Po západe Slnka som sa už vyhýbal akémukoľvek osvetleniu. Pozorovacím miestom sa túto noc stal dvor, takže vnútri v dome platil prísny zákaz svietiť iným, ako červeným svetlom. Navyše som mal k dispozícii predsieň (schody k vchodu, niekoľko metrov od ďalekohľadu), kde som ukladal na vyhriatie okuláry a iné príslušenstvo, ktoré som momentálne nepotreboval. Pozorovať som začal asi o 18.30 hod a približne pol hodinu som si prezeral známejšie, jasnejšie deep-sky objekty.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že som počas 4 hodín videl toho dosť málo, čo je ale spôsobené tým, že som dlho "experimentoval" s hmlovinami IC 434 a B33 (opisujem samostatne na konci), prvýkrát som overoval schopnosti hľadáčika Star Pointer a porovnával som okuláre 1,25" Plossl 40 mm a 2" LV Vixen 30 mm. Plossl (30x zväčšenie) som dovtedy nepoužil, pretože som si myslel, že už bude tieniť sekundárne zrkadlo a takisto z dôvodu Vixenu (40x zväčšenie) mi ani moc nechýbal. Ale po tom, čo som dostal menší "impulz", že by s ním išlo celkom slušne pozorovať a z dôvodu zistenia jeho zorného poľa som bol na neho veľmi zvedavý. Na moje prekvapenie sekundárne zrkadlo cez deň tienilo iba nepatrne, navyše som si vždy našiel určitú pozíciu oka, v ktorej som ho nevnímal. V noci nebolo vôbec viditeľné. Zorné pole som stanovil na základe porovnávania oblasti v Plejádach s okulárom Vixen, ktorý zobrazuje zorné pole 1,5 stupňa. Na moje prekvapenie Plossl zobrazil presne tú istú oblasť, pochopiteľne z o niečo menším zväčšením. Zorné pole som teda bez váhania stanovil na 1,5 stupňa. Ďalej nasledovala skúška zobrazenia porovnávaných okulárov na jasnejších objektoch. M42 (bez UHC) s Vixenom viditeľná ako nádherná hmlovina s množstvom okrajových detailov a záhybov tmavých oblastí, v Plosslovi sa javila skôr ako jednotvárny objekt, aj keď niektoré detaily boli viditeľné, ale nie tak zrejmé ako s Vixenom. Galaxie M81 a M82 s Vixenom pôsobivé škvrny s náznakom aj nejakých detailov, s Plosslom viac menej jasné škvrny a nič viac. Väčšina objektov vyznievala jasne pre Vixena, ale pár výnimiek sa našlo. Tou najväčšou bola dvojitá hviezdokopa h/x Persei, ktorá sa v Plosslovi ukázala ako skupina dvoch nahustených kôp, dobre odlíšitelná oproti okolitému hviezdnemu poľu. Vo Vixene naopak prechádza do svojho okolia plynulejšie a bola menej zhustená. Veľkým plusom pre Vixen, je ale skutočnosť, že sa veľmi líši kvalitou pozorovania. Pozerá sa do neho oveľa pohodlnejšie, s určitým "očným odstupom" a celkovou kvalitou zobrazenia. Na záver sa dá konštatovať, že každý okulár je okulár, každý ukáže objekt nejako inak a môže byť niekde viac užitočnejší ako ten druhý. Treba experimentovať!

Z nových objektov to boli otvorená hviezdokopa NGC 2244, ktorú obklopuje hmlovina Rozeta. Pri 40x a 80x zväčšení jednotlivé hviezdy kopy sú ľahko rozlíšiteľné, hmlovina je bez UHC viditeľná snáď len ako slabý náznak, s UHC filtrom sa premení na zreteľný polkruh okolo hviezdokopy a v kontraste s hviezdokopou zanecháva pôsobivý dojem. NGC 2264, Vianočný stromček, je pekná hviezdokopa, hmloviny ju obklopujúce aj cez UHC filter boli neviditeľné (asi som sa zle díval). Úspešne dopadli niektoré galaxie, ktoré sa časom dostali trochu vyššie nad obzor. V Levovi NGC 2903 (veľká, nie jednotvárna a nie rovnako jasná, s jasným jadrom, obklopená halom, ktoré smerom von slabne) a dve skupiny M65 (pekná, zreteľná galaxia s jasným jadrom, na oboch bokoch hmlisté halo tvoriace ramená), M66 (oproti M65 nepravidelná, viac oválneho tvaru, spolu s M66 viditeľné aj v hľadáčiku ako malé hmlisté škvrnky medzi hviezdami), NGC 3628 (celkom jasná ale veľmi tenká galaxia v strede so zjasnením, pekný pohľad) a M95 (o niečo slabšia ako neďaleká M96, jasné jadro obklopené kruhovým halom), M96 (skôr oválneho tvaru, neúmerné zjasnenia), M105 (oproti ostatným najmenej zreteľná). V Poľovných psoch M63 (Slnečnica, nádherná galaxia, mierne oválne jadro veľmi jasné, zrnité, obklopené slabším halom, nádherný pohľad), M94 (viditeľná už aj v hľadáčiku, v ďalekohľade zreteľné jasné oválne jadro, po krajoch obklopené tenkým halom, ktoré je v skutočnosti tesnými špirálovými ramenami), M106 (zreteľná s jasným jadrom, nie jednotvárna). Škoda, že sa mi nepodarilo pri 80x ani 160x zväčšení nájsť Vírovú galaxiu, nabudúce to skúsim, keď bude vyššie nad obzorom. K ďalším neúspešným cieľom ešte patrí M76 - planetárna hmlovina Malá činka, ktorá sa už skryla za strechu domu a "extrémny" objekt, guľová hviezdokopa NGC 2419 - Medzigalaktický tulák.

Pozorovanie hmlovín IC 434 a B33

Emisná, dočervena zafarbená hmlovina IC 434, na ktorej pozadí sa črtá tmavá hmlovina B 33, v tvare morského koníka alebo koňa na šachovnici. Takto nám túto oblasť, takmer južne od hviezdy Alnitak - ζ Orionis podávajú farebné fotografie. Vizuálne pozorovanie týchto hmlovín s primeraným ďalekohľadom a príslušným hmlovinovým filtrom je však aj napriek pomerne dobrým pozorovacím podmienkam dosť náročné. Ale nejaká šanca existuje! Dôkazom môžu byť hlásenia niektorých astronómov amatérov z celého sveta, ktorí tvrdia, že sa im hmlovinu B33 podarilo vidieť, vo výnimočných prípadoch dokonca aj 200 mm ďalekohľadom. Hlavnými podmienkami sa ale stávajú dokonale tmavá obloha nenarušovaná umelým osvetlením, čistý vzduch, pokiaľ možno čo najlepšia viditeľnosť a ideálny seeing, kulminácia objektu a pochopiteľne aj primeraný ďalekohľad (úplným minimom bude podľa všetkého v našich podmienkach 250 mm), pokiaľ možno, čo s najlepšou svetelnosťou. V knihách "The Night Sky Observers Guide" napriek tomu dokonca chýba popis tohto objektu pozorovaného 200/250 mm ďalekohľadom a sú uvedené len popisy pre ďalekohľady 300/350 mm pri 75x zväčšení a 400/450 mm pri 125x zväčšení:

300/350 - 75x: B33, Konská hlava, je malá, tmavá hmlovina črtajúca sa naproti veľmi slabej "žiare" emisnej hmloviny IC 434, úzky "záliv" veľmi nejasnej hmloviny rozprestierajúcej sa stupeň južne od hviezdy ζ Orionis. Tieto dva objekty je nesmierne ťažké objaviť a vyžadujú vynikajúce pozorovacie podmienky. Filtre O-III a UHC pomôžu zvýrazniť kontrast medzi B33 a pozadím (IC 434), ale B33 je tiež jedným z pár objektov, ktoré sa dajú pozorovať viditeľne lepšie pomocou filtra H-Beta.

400/450 - 125x: B33 (bez filtrov) je tak obtiažne pozorovaný objekt, že dokonca ani pomocou takýchto ďalekohľadov ju nemusíte vidieť ani vtedy, keď sa pozeráte priamo na jej pozíciu. Napriek tomu, s dlhou adaptáciou očí na tmu a počas vynikajúcich podmienok ju môžeme objaviť. Hmlovina IC 434 v pozadí je zrejmejšia na jej východnom rozhraní a ďalej na juh sa stáva tenšou a slabšou.

V piatok, 20. 02. 2004, som sa na pozorovanie týchto hmlovín dôkladne pripravoval. Ďalekohľad sa pred pozorovaním vonku chladil už vyše štyri hodiny, podrobná pozorovacia mapka tej oblasti už bola dávno predtým vytlačená a prakticky aj zapamätaná v hlave a po západe Slnka až do začiatku pozorovania som sa pohyboval v tmavej miestnosti, až som si spomenul na Clydea Tombaughta, objaviteľa planéty Pluto, ktorý sa pred pozorovaním správal podobne. Pozorovacie podmienky boli nasledovné: už od rána slnečno, jasno so slabým oparom pri nižších častiach horizontu, ktorý sa v priebehu dňa a noci začínal postupne pomaly strácať. Začiatkom noci bolo cítiť, že jedine okolo horizontu nie je ešte atmosféra úplne "v poriadku", inak bola pomerne dobrá viditeľnosť. V oblasti Orióna hrubo odhadnutá hraničná 6. magnitúda (možno aj trochu slabšia: max. asi 6,2 mag), súdim podľa toho, že Orión je intuitívne posiaty množstvom slabých hviezd a hneď vľavo v Jednorožcovi je zreteľné vidieť aj Mliečna cesta, čo nie je každodenný alebo skôr každonočný jav. Seeing nie je najlepší, hviezdy v oblasti Oriónovho meča mierne blikajú. Pomerne priaznivá teplota, v priebehu pozorovania mierne klesá asi od 0C^o po -3C^o, úplné bezvetrie, nakoniec vonku trávim 4 hodiny a aj bez rozcvičky až do konca necítim žiadny chlad (asi už konečne som našiel ideálnu kombináciu oblečenia, v ktorom sa navyše obratne pohybujem). Súhvezdie Orión v priebehu pozorovania kulminovalo.

Neskoršie pozorovanie spomínaných hmlovín bolo rozdelené do 4 fáz, medzi ktorými som pozoroval aj iné objekty. Na prvý pohľad, okolo 19.00 hod, som z hmlovín nevidel vôbec nič. Zorné pole v ktorom boli rozmiestnené jednotlivé hviezdy presne sedelo s mapou, ktorú som len letmo osvetľoval červenou baterkou. Pozoroval som s okulármi 2" LV Vixen 30 mm a 1,25" Ultra Wide, samozrejme doplnených aj UHC filtrom. Druhý pokus, okolo 20.00 hod, priniesol podobný výsledok. Nádej sa objavila až o hodinu, o 21.00 hod. To som sa už nemusel ani pozerať do mapy a zapínať červenú baterku. Pri obzeraní oblasti, kde by hmlovina v podstate mala byť som začal pri 80x zväčšení tušiť, že v oblasti medzi hviezdami SD-02 1343 a SD-02 1336 sa nejaký veľmi slabý náznak objavuje. Skôr som mal však podozrenie, či sa nejedná o nejaký sveteľný efekt hviezdy Alnitak, ζ Orionis. Štvrtý pokus, približne o 22. hodine, teda asi po 4 a pol hodinách v úplnej tme, bol najúspešnejší. Oblasť som skúmal pomerne dlho a nakoniec som dospel aj k určitým výsledkom. Pri 40x zväčšení sa medzi dvoma, hore spomenutými hviezdami objavovalo slabučké zjasnenie smerujúce k "hlave", ale v jej oblasti a za ňou už nebolo viditeľné. 80x zväčšenie premenilo toto zjasnenie na veľmi slabú šmuhu. Odhadujem, že aj keby sa B33 premietala do tejto "viditeľnej" časti, zazrieť aspoň nejaký tmavší náznak by bol skôr ilúziou ako vizuálne podloženým faktom. V ostatných častiach IC 434, v oblasti kde je najrozsiahlejšia (ruší ζ Orionis) a v zúženej oblasti (pri hrote) nebolo po hmlovine ani stopy. Napriek tomu som s pozorovaním spokojný, pretože som si 100% istý, že tú časť hmloviny som určite videl a nešlo o žiadny klamlivý dojem. Zazrieť aspoň náznakovo B33 sa pokúsim niekedy počas mimoriadne excelentných podmienok, teda tých ktoré nastávajú 2-3 do roka. Konštatujem, že mojím 250 mm ďalekohľadom a UHC filtrom pri zhruba 6. hraničnej magnitúde nie je tmavá hmlovina B33 vôbec viditeľná.

Na tmavú hmlovinu Konská hlava sa zdá podľa všetkého veľmi vhodný filter H-beta. Jej pozorovanie týmto filtrom a ďalekohľadom 450/1800 potvrdzuje 21. 02. 2004 pán Zahajský. B33 je takýmto ďalekohľadom vizuálne, zreteľne veľmi dobre viditeľná! O tejto téme si môžete tiež prečítať na astronomickom fóre.