Vianoce 2003, väčšinou od 18.00 - 23.00 hod, vynikajúce podmienky - 6,5 mag,  bezvetrie alebo slabý vietor

Vďaka vynikajúcemu počasiu sa mi podarilo počas 4 po sebe idúcich dní 3 krát pozorovať, tak som sa rozhodol neopisovať každú noc pozorovania osobitne ale zhrnúť všetko do jedného, pretože by sa tu popisované objekty viackrát opakovali.

Ako už býva u nás zvykom, Vianoce trávime v kruhu rodiny v obci Častkovce a ostávame tam až do Nového roka. Ak teda praje počasie, príležitostí na pozorovanie sa naskytá naozaj dosť. Akoby zázrakom sa hneď po príchode (pondelok 22.12.) dlhotrvajúca šedá obloha pretrhla a počasie sa začalo postupne vylepšovať a večer sa už vyskytli vcelku slušné podmienky - miestami ešte nejaká tá oblačnosť, ale viditeľná hraničná magnitúda dosiahla hodnotu 6. Čo viac si priať? Snáď ešte priezračnú oblohu, aspoň takých 15 stupňov Celzia a minimálne 500 mm ďalekohľad. Ja som sa nakoniec uspokojil s mojimi možnosťami a v ešte ten deň sa rozhodol ísť pozorovať. Bohužiaľ som musel vylúčiť moje klasické pozorovacie stanovisko (terasu) z dôvodu znečistenia zrkadla (v zime sa už začína vnútri kúriť, navyše susedia na to ešte používajú drevo, takže z komínov unikajú sadze) a vyjsť ďalej do záhrady, kde už je účinok komínov nulový. 

Ďalší deň, v utorok (23.12 - deň pred Štedrým dňom) som dostal skutočný astronomický darček. Hneď od rána bola nádherná viditeľnosť až k obzoru, typický zimný slnečný deň. Nepozorovať by bol skutočný hriech. Ďalekohľad som vytiahol z domu asi o 15.15 hod na ochladenie a začal si neskôr pripravovať veci. Okolo 18. hod bolo všetko pripravené a po krátkej rozcvičke na zahriate (teplota o 17.20 hod -7 ^oC a o 23.00 hod -11 ^oC) sa mohlo ísť na vec. Nasadený okulár LV Vixen 30mm (40x, 1,5st). Z otvorených hviezdokôp som sa najskôr zameral na 3 klasické v súhvezdí Povozník, M36, M37, M38. Krajšie sa javili M37 a M38 vďaka väčšej rozlohe a väčšiemu počtu hviezd. Pri M38 mi neunikla ďalšia, ale slabšia a menšia otvorená hviezdokopa NGC 1907. O niečo nižšie v Blížencoch leží M35, ktorá svojou krásou predčila predošlé hviezdokopy. Množstvom hviezd vyplnila podstatnú časť zorného poľa, navyše pekne kontrastovala s oveľa vzdialenejšou hviezdokopou NGC 2158, ležiacej na jej okraji. V Blížencoch som si všimol planétku Ceres, ktorá bola viditeľná jasne už aj v hľadáčiku, samozrejme tiež pri použití ďalekohľadu bola bez detailov, podobajúca sa na obyčajnú hviezdu. Z hviezdokôp sa ďalej dobre javila aj rozľahlá NGC 752 v Androméde a h/x Persei (ktorú som už opisoval). V priebehu noci pribúdali ďalšie, aj menej známe, napr. NGC 2129, NGC 2169 alebo Cr 69. Škoda, že som zo sebou nemal filter na hmloviny obklopujúce hviezdokopy NGC 2264 (Vianočný stromček) - vo hviezdokope vyniká hlavne hviezda 15 Mon a NGC 2244 (tú obklopuje známa Rozeta). Zbierku skompletizovali v priebehu noci ďalšie hviezdokopy z Messierovho katalóga, M41, M48, M50, M44 a M67. Ešte predtým som zameral rýchlo miznúcu guľovú hviezdokopu M15 a neskôr aj M79 v Zajacovi. Mal som však so sebou maximálne 40x zväčšenie a to je na tieto menšie guľovky trochu málo a viac ako hmlisté škvrny som teda nevidel. So skupinou okolitých hviezd však pôsobia pekne. Ich jednotlivé hviezdy sú s týmto zväčšením viditeľné pri trochu trpezlivosti len pri okrajoch, smerom do stredu sa objekt zahmlieva. Už sa teším na letnú oblohu, keď sa spod obzora vystrčí stred Galaxie, okolo ktorého je guľových hviezdokôp na pozorovanie viac než dosť.  Z galaxií to boli začiatkom noci M74 a M33. M74 sa hľadá pomerne ľahko, leží neďaleko hviezdy Eta Psc, problém je skôr niečo z nej vidieť. Aj za takýchto podmienok som rozoznal maximálne jadro, po špirálových ramenách ani stopy. Ale možno som sa nedostatočne díval, veď ako sa hovorí, na prvýkrát sa nedajú vidieť všetky detaily. Podobnou galaxiou je aj M33. Tu však ramená je možné aspoň tušiť, pretože jadro už nie je také jednotvárne, nepodobá sa na nejakú slabú eliptickú galaxiu. Pri M31 som už zaregistroval (po menších problémoch minule) aj M110. Neskôr, keď už vystupoval vyššie nad obzor Veľký voz, som bol ešte zvedavý  na známu dvojicu galaxií M81 a M82. Ležia trochu v neprehľadnej hviezdnej oblasti, ale onedlho už boli obidve neďaleko od seba v zornom poli. M82 vyzerá zreteľne podlhovastá, M81 je väčšia, z jasného jadra vybieha do okolia aj niečo slabšie - náznaky špirálových ramien. Medzitým som odbehol na chvíľu do tepla, okuláry som zobral zo sebou. Konečne som prvýkrát uvidel Krabiu hmlovinu, pomocou hviezdy Zeta Tauri od ktorej leží približne 1 stupeň to nebol žiadny problém. V ďalekohľade pri 40x aj 80x zväčšení sa ukáže pomerne matná, ale dobre viditeľná "väčšia škvrna" na bohatom hviezdnom pozadí. Nie som si istý, či som videl aj základné obrysy (vonkajšie hranice), ale skôr by som povedal, že som si len predstavoval jej tvar, ako vyzerá na fotografiách. Niekedy pred 22. hod som nastavil do zorného poľa Plejády a začal si obzerať jednotlivé hviezdy s úmyslom nepriamo zaregistrovať aj nejakú časť reflexných hmlovín. Asi po 30 min sa to konečne podarilo, keď som sa zahľadel do okolia hviezdy Merope. Smerom od centra hviezdokopy sa na tmavom pozadí nezreteľne črtal slabí jas svetla. Pri nepozornejšom pohľade sa rýchlo strácal, aby sa pri presnom sústredení znova objavil. Omámený vzácnym objavom som snáď okolie hviezdy Merope skúmal ďalších 30 min. Našťastie ma potom už prišiel pozrieť brat, či som náhodou nezamrzol. Chcel som si overiť, či by to videl aj on, tak som mu situáciu detailne popísal. Nakoniec však v okuláre žiadnu hmlovinu neregistroval (nie je to astronóm), tak som to zabalil. Ako som neskôr zistil, táto časť hmloviny môže byť v 250 mm ďalekohľade a pri vynikajúcich pozorovacích podmienkach viditeľná.

Na záver sa ešte treba zmieniť o malom teste, ktorý som v priebehu pozorovania vykonal. Išlo o určenie hraničnej magnitúdy. Využil som moju tradičnú metódu, ktorá sa dá použiť v čase, keď sa na oblohe nachádza Orión. V okolí hviezdy Saiph (jasná hviezda naľavo od Rigela ) leží 5 hviezd. 55 Ori (5,35 mag) - bola viditeľná hneď, ďalej 2 hviezdy okolo 6 mag: HR 2039 - 5,97 mag a HR 2001 - 6,3 mag pri trochu pozornejšom pohľade bez problémov viditeľné. K tým slabším patria HR 1957 - 6,52 mag a HR 1942 - 6,5 mag, po troške snahy sa mi ich však podarilo objaviť ako slabo preblikávajú. Navyše hviezda Saiph vystupuje v čase kulminácie iba asi 35 stupňov nad obzor. Vyššie v zenite boli možno viditeľné aj slabšie hviezdy. Tomu sa hovoria pozorovacie podmienky! Škoda, že sa nevyskytujú častejšie. Takisto vzduch musel byť veľmi čistý s nulovou vlhkosťou, ďalekohľad sa celý čas vonku vôbec nezarosil a ostal suchý až dokonca. Mliečna cesta sa ako obyčajne nestrácala pri hviezde Algenib (vtedy v okolí zenitu), ale pokračovala ďalej úzkou cestou cez Povozníka, aby sa vzápätí rozširovala v Blížencoch a Jednorožcovi. Definitívne sa strácala až na juhovýchode v Korme. Priznám sa takto som zimnú Mliečnu cestu ešte nikdy nevidel, na niektorých miestach sa jasne črtali aj jej záhyby, vôbec nepôsobila jednotvárnym dojmom. Aj keď treba zároveň povedať, že oproti letnému obdobiu je oveľa menej výrazná.

Priaznivé počasie (a aj poriadna zima) pretrvávalo aj počas Štedrého dňa (vtedy som už dal ale astronómii pokoj) a aj deň potom 25.12. Tentoraz som si už zobral zo sebou aj UHC filter a ďalšie vybavenie, aby som si hneď s príchodom tmy stihol obzrieť komplex hmlovín - Riasy. Onedlho som sa už pozeral na oblúk do ktorého sa premieta hviezda 52 Cygni. Musím sa priznať, že potom všetkom čo som čítal, na mňa až taký dojem nespravil. Ale to asi iba do chvíle kým som nenašiel ďalšiu časť komplexu - Východný oblúk. Pre porovnanie vyzeral oveľa jasnejší a o niečo väčší. V súhvezdí Labuť ležia ďalšie známe hmloviny Severná Amerika a Pelikán. Nakoniec som ich však neobjavil. Od leta, kedy som sa ich snažil nájsť triédrom alebo voľným okom v blízkosti zenitu sú pre mňa akoby zakliate. Tentoraz som pozorovanie ukončil až okolo 2 hodiny. Bol som zvedavý na galaxie v Levovi, Vlasoch Bereniky a v Panne. Pochopiteľne v tom čase ešte neboli príliš vysoko a iba vychádzali vyššie nad obzor. V Levovi to boli hlavne M65, M66 a NGC 2903 vo Vlasoch Bereniky som identifikoval M64. Samozrejme v miestnej kope boli v okuláre vidieť aj ďalšie, ale čas rýchlo ubiehal a už ma to ťahalo skôr domov ako k identifikácii ďalších. Určite ich detailne opíšem v čase, kedy vystúpia nad obzor vyššie a aj v trochu priaznivejšom čase, takže asi až na jar. Takto by som sa mohol dopustiť viacerých nepresností.

Pozorovanie kométy Linear

Január 2004, pár dní jasno okolo novu a neskôr aj prvej štvrte Mesiaca, inak väčšinou zamračené a sneženie

Január, začiatok roka. Obdobie, v živote charakteristické väčšinou pracovnými a inými povinnosťami, v astronómii obdobie, keď nás počas dlhých chladných nocí zimná obloha obdarí množstvom svojich žiarivých "klenotov". Po dvoch úspešných predvianočných školských predtermínoch som začiatkom mesiaca úspešne absolvoval ďalšie dve skúšky (8.1. a 13.1.) a po dokončení aj pracovných povinností mi už nič nebránilo v piatok (16.1) si vycestovať z mesta na kratšiu, dvojtýždennú "dovolenku". Pochopiteľne som ju hneď spojil s astronómiou a opäť som navštívil obľúbené pozorovacie miesto. Každodenný život vyzeral v podstate rovnako, hneď z rána krátky beh po okolí (asi 30 min), až do stmievania učenie sa na ďalšiu skúšku - Hospodárska politika (termín 3.2. - nakoniec úspešný) a večer, v prípade pekného počasia, strávená aj nejaká tá hodinka pri ďalekohľade. Po tom, čo som si prekopal cestičku cez 35 mm vrstvu snehu k miestu v záhrade, pozoroval som väčšinou jasnejšie deep-sky objekty, oblasť Mliečnej cesty, súhvezdia ktoré sú pri južnom obzore viditeľné len z časti, dvojhviezdy, Saturn a keď začal na oblohe znovu svietiť aj Mesiac, tak aj veľké množstvo kráterov, pohorí, rovín, záhybov a morí. V tomto období sa na oblohe navyše nachádzala aj kométa C/2002 T7 - LINEAR. 

Pozorovanie kométy C/2002 T7 - LINEAR

Do zorných polí ďalekohľadov sa začala vážnejšie dostávať už v druhej polovici decembra, keď prechádzala neďaleko M33 - Galaxie v Trojuholníku. S jej vtedajšou jasnosťou medzi 8,5 - 9 mag a pri dostatočnej výške nad obzorom sa ju pri menšej trpezlivosti dalo zachytiť už triédrom ako hmlistý fliačik na pozadí slabších hviezd. Ja som na ňu namieril prvýkrát ďalekohľad až teraz, v druhej polovici januára, keď sa nachádzala v súhvezdí Rýb, neďaleko ľavej dolnej hviezdy Pegasovho štvorca a mala jasnosť o niečo slabšiu ako 7,5^m. Triédrom 7x50 bez statívu som čakal už "zrejmú kométu", nakoniec som bol ale rád, že sa mi ju po pár minútach podarilo vôbec zazrieť. V ďalekohľade SW 254/1200 sa premenila na zreteľný pretiahnutý fliačik s jasnejším stredom, bez náznaku ohonu. Kométa bude pozorovateľná približne do konca februára, kedy sa začne strácať nad západným obzorom vo večernom súmraku. Potom jej jasnosť prekročí 6. magnitúdu a stane sa stále lepšie viditeľnou aj voľným okom, aby v priebehu mája zjasnila až na 0^m. Z nášho územia ju už ale neuvidíme. Menšou útechou by mala byť ďalšia jasná kométa tohto roka, C/2001 Q4 - NEAT, ktorá začne byť z nášho územia viditeľná v prvej polovici mája. Predpokladá sa, že v maxime dosiahne hodnotu okolo 3. mag, optimistické predpovede dokonca hovoria o jasnosti až do 1. magnitúdy! Celý máj bude pozorovateľná aj voľným okom až do prvých júnových dní v oblasti okolo súhvezdia Veľký voz, neskôr sa stane dostupnou už len pre triédre a ďalekohľady.