Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

Vlastné pozorovanie
 

StarLaPalma 2006 alebo cesta za skutočnou tmou - Roque de los Muchachos

Žltá vlajkaKeď som sa jedno ráno vrátil spokojný z nočného pozorovania, prakticky iba vymenil veci v batohu a rozhodol sa s mojou skupinou vydať na výlet k sopkám, netušil som ešte, aký to bude náročný program. Na spánok som trochu zabudol a využil som iba čas strávený v aute, počas cesty smerujúcej do južnej časti ostrova. Práve tam sa nachádza známa Cesta vulkánov, vedúca cez horský hrebeň plný lávových polí a množstva čiernych i červených kráterov (San Juan, El Sartén, San Martin, Montana Pelada, Montana del Fuego, La Deseada, San Antonio, Teneguia). Pretože je to však záležitosť na dlhšie časové obdobie, rozhodli sme sa pozrieť iba na posledné dva z nich. Po obvode sopky San Antonio (erupcia v roku 1677) sa môžete prejsť až k vyhliadke, z ktorej hneď uvidíte najmladšiu sopku na La Palme s názvom Teneguia. Lávu chŕlila naposledy v roku 1971. Počas náročnej cesty k nej a za teplého počasia budete odmenený množstvom fantastických pohľadov. Bočným kráterom vedie prachová cesta k jej hlavnému kráteru a hrebeňu. Okolité lávové polia a kamene rôznych odtieňov, tvarov a veľkostí na vás určite zapôsobia. V diaľke sú viditeľné ostrovy El Hierro a la Gomera, ako aj najvyšší vrch Španielska Pico del Teide na Tenerife. Pre kompletnosť treba dodať, že Kanárske ostrovy tvorí spolu sedem ostrovov (Gran Canaria, Fuerteventura, Lanzarote, Tenerife, La Palma, La Gomera a El Hierro) a šesť ostrovčekov (Graciosa, Alegranza, Lobos, Montana Clara, Roque del Oeste, Roque del Este). Tiahnu sa od východu na západ v dĺžke viac ako 500 km a od severu na juh 200 km. Od Afriky sú vzdialené necelých 100 km, od materského Španielska však 11-krát ďalej.

Žltá vlajkaNa rozdiel od väčšiny iných ostrovov, kúpanie na La Palme nie je až také jednoduché. V časti Garafia, kde sme boli ubytovaní, nie je ani jedna pláž, iba skaly a útesy. Na juhu sa ich síce nachádza hneď niekoľko, ale nepokojný Atlantik na pobrežie posiela často veľké vlny, čím sa plávanie v oceáne môže stať trochu nebezpečným. Zelenú vlajku zabezpečujúcu voľný vstup do vody nikto z nás po celé dva týždne nikde nevidel. Maximálne žltú, ktorá znamená kúpanie na vlastné nebezpečenstvo. Ak je vyvesená červená a vy sa predsa len odvážite ponoriť do vody ďalej od pláže, riskujete pokutu 1 000 euro, čo je vlastne odmena pre plavčíkov, ktorí vás budú potom zachraňovať. V malom mestečku nazvanom Barlovento, ktoré sa nachádza v severnej časti ostrova, predsa len existuje zaujímavá príležitosť. Pod útesom sú tam umelo vybudované betónové múriky, čím vlastne vznikne niečo ako bazén spojený priamo s oceánom, ale zároveň dostatočne chránený pred jeho vlnami. Na tomto mieste sa dá kúpať neobmedzene prakticky vždy. Niekedy však príde naozaj veľká vlna, ktorá z časti prenikne aj do bazéna a ak sa nachádzate zrovna vo vode, môžete si aj tak vychutnať jej silu. Náš voľný čas vyplnilo počas večerov spracovávanie poznámok a fotiek, zaujímavé alebo zábavné diskusie, pozeranie španielskej televízie, obyčajný relax alebo spoločné grilovanie v El Colmenere. Pri jednej takejto príležitosti som si dokonca stihol pozrieť aj niekoľko zaujímavých objektov - M13, M56, M74, M92, NGC 40, NGC 772, NGC 925, NGC 6781 (Small Helix), NGC 6826 (Blinking planetary), NGC 6888 (Crescent nebula), NGC 6905 (Blue flash), NGC 7023, NGC 7380, NGC 7479, NGC 7662 (Modrá snehová guľa), NGC 7814, NGC 7538 (Ghost nebula).

GRANTECANPred koncom našej výpravy nás čakala aj exkluzívna návšteva samotných observatórií na Roque de los Muchachos, čím sa určite každému z výpravy splnil jeden veľký sen. Po krátkom čase po príchode nás pred hlavnou administratívnou budovou privítal Robert Burton, ktorý nás po celú cestu sprevádzal. Pred vstupom do administratívnej budovy prejdete po krátkej chodbe so základnými informáciami a vlajkami jednotlivých štátov. V roku 1979 boli totiž observatóriá na Kanárskych ostrovoch (European Northern Observatory) zmedzinárodnené prostredníctvom série spoločných zmlúv a dôhod. Dnes vďaka nim, viac ako šesťdesiat vedeckých inštitúcií z Arménska, Nemeska, Belgicka, Dánska, Španielska, USA, Fínska, Francúzska, Talianska, Mexika, Nórska, Holandska, Veľkej Británie, Poľska, Ruska, Švédska, Taiwanu a Ukrajiny, sa podiela na činnosti na týchto observatóriách. V budove ďalej nasleduje recepcia a spoločenská miestnosť, ďalej za nimi sa nachádza kuchyňa s pekným výhľadom na jednotlivé kupoly. Ostatné priestory sú pravdepodobne určené na ubytovanie, kancelárie, prednáškové miestnosti a podobne. Ak by vás to zaujímalo, na samotnom observatóriu nájdete tieto ďalekohľady a pracoviská – Gran Telescopio CANARIAS (GTC), William Herschel Telescope (WHT), Liverpool Telescope, Superwasp, Mercator, Isaac Newton Telescope (INT), Jacobus Kapteyn Telescope (JKT), SST, MAGIC, NOT, DOT, Telescopio Nazionale GALILEO a Carlsberg Meridian Telescope. Účasť inštitúcií z rôznych krajích, ktoré riadia observatóriá, sa vykonáva prostredníctvom Medzinárodnej vedeckej komisie (CCI – International Scientific Committee). Asi 5% z celkového pozorovacieho času je pritom spoločne rozdelených na hlavné projekty realizované vo vzájomnej spolupráci.

So sprievodcomCelkovo sme navštívili štyri pracoviská - Švédsku slnečnú vežu (SST), MAGIC (Major Atmospheric Gamma Imaging Cerenkov Telescope), Ďalekohľad Williama Herschela (WHT) a Gran Telescopio CANARIAS (GTC). Ďalekohľad Williama Herschela (WHT) je zatiaľ najväčším optickým ďalekohľadom svojho druhu v Európe, s hlavným zrkadlom o priemere 4,2 metra. Jeho všestrannosť (od optických vlnových dĺžok po infračervené) a vybavenie spolu s miestnou oblohou z neho robia jeden z najproduktívnejších ďalekohľadov na svete. Dlhé expozície pritom viedli k objavu niekoľkých najvzdialenejších objektov, z ktorých astronómovia usudzujú, že žijeme v rozpínajúcom sa vesmíre. Týmto ďalekohľadom bol objavený aj prvý hnedý trpaslík. Hneď po schodoch pred vstupom do kupoly uvidíte na stene základné informácie, farebné fotky známych deep-sky objektov a pôsobivý obraz Williama Herschela, po ktorom sa ďalekohľad od roku 1981 nazýva. V roku 1981 totiž astronómovia oslavovali dvestoročné výročie jeho objavu prvej planéty novoveku, planéty Urán. Ďalekohľad zazrel svoje prvé svetlo v roku 1987. V kupole je mimo iného nainštalovaná klimatizácia, ktorá v nej zabezpečuje vyrovnávanie teplôt medzi dňom a nocou. V noci sa nikto nenachádza v kupole a pohyb ďalekohľadu, ovládanie kupoly alebo svetiel, sa riadi z vedľajšieho počítačového centra. Technicky teda nie je možné, aby ste sa v noci vlámali do kupoly, nasadili do okulárového výťahu svoj vlastný okulár a pozreli sa na oblohu. Herschelov ďalekohľad je súčasťou tzv. Skupiny Ďalekohľadov Isaaca Newtona (ING), ktorá tiež ovláda Grantecansamotný Ďalekohľad Isaaca Newtona a Ďalekohľad Jacobusa Kapteyna. Boli nimi objavené prvé tmavé galaxie, nové trpasličie galaxie v Miestnej skupine či obrovský kruh hviezd obklopujúci hlavnú rovinu našej Galaxie.

Skratkou GRANTECAN sa dnes označuje Gran Telescopio CANARIAS (GTC), budúci najväčší ďalekohľad v Európe. Stavať sa začal ešte v roku 1999, do prevádzky bude uvedený v roku 2007, kedy zazrie aj svoje prvé svetlo. Veľa obyčajných ľudí, turistov alebo amatérskych astronómov ho prakticky ešte nemalo možnosť vidieť, pretože jeho návštevy boli zatiaľ pomerne vzácne. Hlavné zrkadlo s priemerom 10,4 metra má poskladané z 36 šesťuholníkových segmentov. Len pre predstavu, spolu s montážou váži 400 ton, hmotnosť každého segmentu v hodnote 600 000 euro sa pohybuje okolo 800 kg (spolu stál 120 000 000 euro). Je zostrojený z najmodernejšej technológie a keď otvorí svoje služby, stane sa jedným z najpokročilejších ďalekohľadov na svete. GTC bol prvým projektom takéhoto významu realizovaný pod hlavičkou Španielska a umiestnený na jeho území. Vďaka nemu budeme môcť vidieť najvzdialenejšie a najslabšie objekty nášho vesmíru, identifikovať mnohé planetárne systémy, skúmať tmavú látku, najvzdialenejšie galaxie a kvazary a pozrieť sa bližšie na čierne diery. Švédska slnečná veža (SST) disponuje refraktorom s priemerom objektívu 1 meter, ktorý je na povrchu Slnka schopný rozlíšiť útvary menšie než 100 km. Druhé veľké zoskupenie ďalekohľadov sa pritom nachádza na vedľajšom ostrove Tenerife na úbočí sopky Pico de Teide. Ich správne stredisko Instituto de Astrofísica de Canarias (IAC) sa nachádza v meste La Laguna.

La Palma

Observatorio del Roque de los Muchachos

Rozloha: 189 h

Výška: 2 396 m

Miesto: Garafia, Isla de La Palma

Dĺžka: 17o52´34 W

Šírka: 28o45´34 N

Tenerife

Observatorio del Teide

Rozloha: 50 h

Výška: 2 390 m

Miesto: Isla de Tenerife

Dĺžka: 16o30´35 W

Šírky: 28o18´00 N

SSTNakoniec nastala aj posledná pozorovacia noc, strávená opäť pri zábradliach na okraji strmého krátera. Počas každej cesty na toto miesto sme mohli obdivovať ako erózia pôsobí na skaly priamo umeleckým spôsobom. Skaly tu majú snáď všetky farby, ktoré si dokážete predstaviť - bielu, žltú, červenú, zelenú, modrú až čiernu. S dorastajúcim Mesiacom sme však na obľúbené miesto chodili až za tmy.

Pozorované objekty: M45 (Plejády), M46, M47, M50, M93, NGC 55, NGC 134, NGC 246, NGC 247, NGC 253, NGC 300, NGC 613, NGC 891, NGC 1049, NGC 1514 (Krištálová guľa), NGC 1973-75-77, NGC 1893, NGC 2371-2, NGC 1232, NGC 1300, NGC 1421, NGC 1501, NGC 1532, NGC 1851, NGC 2403, NGC 2261 (Hubblova premenná hmlovina), NGC 2360, NGC 2362, NGC 2477, NGC 7793, IC 342, IC 410, IC 2177 (Seagull nebula), Riasy, Sírius B, Saturn

Na vrchole sme boli spolu so skupinou El Colmenero, časť výpravy z El Topo nás medzitým opustila a letela domov o dva dni skôr. Priezračnosť bola síce trochu znížená, ale prakticky to vôbec neprekážalo ani pri pozorovaní objektov nižšie nad obzorom. V priebehu noci som si požičal 350 mm Dobson a 70 mm APO triplet a začal sa najskôr venovať galaxiám v Sochárovi, ktoré sú u nás viditeľné len s problémami. Ak vynechám nádhernú a už spomínanú NGC 253, ďalšou v poradí je určite NGC 55 nachádzajúca sa až na rozhraní s Fénixom, ktorá sa ukázala ako skutočný skvost. Pretože je pozorovaná zboku a dosahuje 8,1 magnitúdy, trochu pripomína M82 z Veľkej medvedice. Na rozdiel od nej má ale výrazné jadro, ktoré sa nachádza na okraji úplne mimo centra! NGC 300 má rovnakú magnitúdu, ale pozorujeme ju priamo zhora, preto jej plošná jasnosť je o niečo menšia. V mnohom pripomína slabšiu verziu M33 z Trojuholníka. Okrem mnohých iných galaxií v tejto oblasti sa v neďalekej Peci nachádza jeden zvlášť zaujímavý objekt, známy pod názvom Systém Fornax (ESO 356-G4). Jedná sa o najväčšiu zo siedmych trpasličích eliptických galaxií Miestnej skupiny vzdialenú od nás milión svetelných rokov. Aj keď jej jasnosť v katalógoch je uvádzaná nad ôsmu magnitúdu, uvidíte ju kvôli mimoriadne slabej plošnej jasnosti iba na fotografických doskách. Jej najjasnejšia guľová hviezdokopa NGC 1049 však ako slabý kruhový zhustený objekt bola bez problémov pozorovateľná!

Pri GrantecaneOkrem známej Seyfertovej galaxie M77 sa vo Veľrybe nachádzajú ešte ďalšie dva objekty, ktoré si zaslúžia zvýšenú pozornosť - NGC 246 a NGC 247. Prvý z nich je veľkou planetárnou hmlovinou kruhového vzhľadu so škvrnitým povrchom a umiestnenými slabými hviezdami. NGC 247 je predĺženou galaxiou s nerovnomernou štruktúrou. Ďalšie dve zaujímavé galaxie sa nachádzajú v Žirafe. NGC 2403 viditeľná už v triédri je krajným členom galaktickej skupiny M81-82 z Veľkej medvedice (8 miliónov svetelných rokov ďaleko) a súčasne najjasnejšou galaxiou (8,5m) severne od nebeského rovníka, ktorá sa nenachádza v Messierovom katalógu. IC 342 ako člen Miestnej skupiny galaxií leží ešte bližšie. Podľa jasnoti 8,4m by sa opäť mohlo zdať, že sa môžeme tešiť na ďalší exponát, opak je však pravdou. Vďaka slabej plošnej jasnosti je galaxia aj počas vynikajúcich podmienok ľahko prehliadnuteľná, rozoznateľné je v bohatom hviezdnom poli iba slabé jadro s náznakom veľmi slabého hala okolo. K ránu ostalo chvíľu čas zamieriť ďalekohľad aj na súhvezdia Kormy a Veľkého psa. Nachádza sa tu trojica Messierových hviezdokôp M46, M47 (premieta sa do nej aj planetárna hmlovina NGC 2438) a M93. Na rozdiel od NGC 2477 sú všetky pozorovateľné aj z našich zemepisných šírok. NGC 2477 je však skutočný poklad, bohatá agregácia 300 slabých hviezd severne od hviezdy b Puppis. V strede je taká kompaktná, že bola kedysi klasifikovaná ako guľová hviezdokopa. Mnohí pozorovatelia ju nazývajú Južnou Divou Kačicou podľa M11 so Štítu, má však skôr tvar padajúcej kvapky. Z neznámych objektov treba spomenúť i veľkú guľovú hviezdokopu NGC 1851 z Holubice, ktorá je tak ako ostatné spomínané hviezdokopy dostatočne jasná (7,2m) aj pre triéder.

MagicNoc sa pomaly končila, ale taký pohľad na Riasy ešte stále ostával v pamäti každého z nás. Pochopiteľne sa blížil vydarenej fotografii a musí sa uznať, že Riasy som zatiaľ lepšie nevidel. Už Pickeringov trojuholník obsahoval toľko filamentov, koľko sa dá pozorovať u nás na obidvoch oblúkoch. Galaxia NGC 891 z Andromédy vyzerala naživo ako na fotke z knihy The Night Sky Observers Guide a pokračovať by som mohol v tomto zmysle ďalej. Nakoniec treba spomenúť ešte Sírius, najjasnejšiu hviezdu na oblohe, ktorá u nás neďaleko horizontu často bliká pôsobením nekľudného vzduchu v atmosfére. V roku 1834 Friedrich Bessel zistil, že Sírius sa periodicky vychyľuje zo svojej pozície, čo mohlo znamenať jediné - hviezda je sprevádzaná neviditeľným spoločníkom. Ďalekohľadmi tej doby sa však ešte nedal objaviť. Veľká udalosť nastala až o tri desaťročia neskôr, v roku 1862 objavil americký optik Alvan G. Clark, vynikajúci konštruktér ďalekohľadov, pri testovaní svojho nového 460 mm refraktoru v tesnej blízkosti Síria slabú hviezdičku, neskôr označovanú ako Sírius B a tak objavil vôbec prvného bieleho trpaslíka. Na La Palme sa Sírius na oblohe nachádza o 20 stupňov vyššie ako u nás, navyše seeing takisto vo väčšine prípadov nie je možné porovnávať, toto ráno sa pohyboval okolo 0,6", čo predstavovalo jedinečnú príležitosť uvidieť sprievodcu na vlastné oči. Hlavnú hviezdu obehne za 50 rokov a vzájomný odstup môže narásť až na 11 oblúkových sekúnd (v roku 2025). V čase nášho pobytu na La Palme táto hodnota dosahovala asi 7,5". Aj keď som si pri prvom pohľade do okulára Sírius B vôbec nevšimol (hľadal som paradoxne príliš blízko pri samotnom Síriovi), na druhýkrát som už registroval slabú hviezdičku na okraji jedného zo symetrických lúčov jasného Síria!

Odlet z Kanárskych ostrovovAj keď v predchádzajúcich riadkoch som ešte čerpal z poznámok uskutočnených priamo na ostrove, záver je vhodné napísať až v dlhšom časovom odstupe. Je zvlášte, že keď sa väčšina amatérskych astronómov konečne prvýkrát dostane pod skutočne tmavú oblohu, býva obyčajne trochu sklamaná. Aj keď obloha na La Palme zodpovedá definícii skutočne tmavej oblohy, na prekvapenie je svetlá prakticky ako v našich domácich podmienkach. Tradičná predstava ľudí, že ďaleko od umelého svetelného znečistenia je obloha tmavá a vy si nevidíte ani na vlastné nohy, je ako inak mýtus. Keď si na oblohe predstavíte zodiakálne svetlo, slabú prirodzenú žiaru atmosféry - airglow (najlepšie viditeľnú do výšky asi 10 stupňov nad horizontom) a nápadnú Mliečnu cestu, je potom logické, že obloha nemôže byť naozaj tmavá. Práve naopak, tak ako hovorí Stephan James O´ Meara, čím viac je na oblohe vidieť hviezd, tým sa zdá byť obloha svetlejšia. V prostredí niekoľkých prekážok sa v noci dalo bezpečne pohybovať, dokonca nebolo potrebné používať ani červenú baterku. Umelé svetlá boli často dole spoľahlivo zakryté súvislou hrubou vrstvou oblačnosti, z čoho sa dá predpokladať, že aspoň vtedy musela obloha svietiť výlučne iba svojim prirodzeným jasom. Nie je teda pochýb o tom, že sme videli skutočne tmavú oblohu, súčasne sa však stále pohrávam s myšlienkou, či to bola tá najlepšie dosiahnuteľná obloha. Vo vynikajúcich podmienkach totiž veľmi záleží na detailoch, aj keď sa Slnko nachádzalo v tomto roku v minime, v prospech jasu oblohy mohla napríklad rozhodovať aj jeho momentálna aktivita. Okrem toho veci, ktoré sú vidieť dnes, môžu byť v budúcnosti vidieť lepšie a veci ktoré v súčasnosti vidieť nie sú, môžu byť v budúcnosti postrehnuteľné. Pretože hranice sa stále posúvajú a pritom záleží iba od každého z nás.

© 2003-2006