V priebehu nasledujúcich dní sme postupne začali skúmať možnosti na La Palme. Nie je to až taký turistický ostrov ako napríklad Tenerife alebo Gran Canaria a zvlášť v oblasti Garafie sa to náležite prejavovalo. V tejto časti sa nenachádza ani jedna pláž a najmä cez víkend je problémom si niekde sadnúť a navečerať sa. Skoro všetko je v túto dobu zatvorené. Pri príležitosti hľadania večere sme nie prvýkrát zistili, že komunikácia medzi našimi tromi skupinami trochu viazne. Domy sa nachádzajú relatívne ďaleko od seba, SMS občas prichádza s časovým oneskorením a ak niektorý vodič auta odbočí nesprávne alebo má skupina trochu iné úmysly, je problémom ju neskôr rýchlo nájsť. Po strese a chaose a užití si komplikovanej cesty sme nakoniec po vyše hodine aspoň niektorí večerali v reštaurácii v La Stricias. Zo štyroch menu som si nakoniec vybral chobotnicu s hranolkami. Bola veľmi dobrá a neskôr som ochutnal aj ďalšie miestne špeciality. Aj keď prevažná väčšina z domácich obyvateľov sa pravdepodobne nikdy neučila angličtinu, sú veľmi komunikatívni. Bol som veľmi prekvapený z toho, že vám v obchode sami uložia nakúpený tovar do igelitiek. Pravdepodobne miestny zvyk, inde som sa s tým ešte nikde nestretol. V hlavnom meste Santa Cruz a niektorých ďalších väčších mestách sa nachádza viac reštaurácií, obchodov a príležitostí. Vychádza mi to približne tak, že ak zbytočne nevyhadzujete veľké peniaze, dá sa tu v pohode vyžiť z potravín nakúpených asi za 10 euro na deň, pričom som si z domu zobral len minimum potravín. Oplatí sa kombinovať nakúpené hotové polotovary s príležitostnou návštevou reštaurácie, ráno pečivo so zeleninou, cez deň doplnené o čerstvé ovocie.

Ceny sú bežné európske, o trochu vyššie ako u nás, iba voda sa zdá byť drahšia. Voda z vodovodného kohútika je však našťastie pitná. Aj keď som prvý deň z nej niečo cítil, postupne som si na ňu zvykol a nerobila mi žiadne problémy. V pitnom režime kombinujem čaj a nakúpené malinovky. Optimalizovať program na La Palme nie je jednoduché. Je ťažké zladiť nočné pozorovanie s denným výletom po ostrove. Cesty plné zákrut a prevýšení dávajú tiež poriadne zabrať, aj keď by sa to na prvý pohľad nemuselo zdať. Ak sa v priebehu dňa presúvate častejšie, je to neskôr naozaj trochu cítiť. Pretože na ostrove výnimočne nájdete rovný úsek, cesta na relatívne kratšiu vzdialenosť vám bude trvať dlhšie ako pôvodne predpokladáte. Navyše si musíte vo voľnom čase niekedy aj trochu pospať. Ak teda nastane jasno a objavia sa kvalitné pozorovacie podmienky aj v nižšej nadmorskej výške, stojíte pred otázkou, či by to nebola škoda nevyužiť a nie je tiež potrebné trochu šetriť energiou, než vydať sa znovu na vrchol. Na druhej strane je nevyhnutné počas celého pobytu počítať s premenlivým, nestabilným počasím, ktoré sa presne nemusí zhodovať s jeho predpoveďou. Nikde nie je jednoznačne napísané, či bude po celú noc jasno alebo zamračené, na jednej strane ostrova môže svietiť Slnko, na druhej pršať. Preto je potrebné vystihnúť ideálnu chvíľu. Tá však podľa známych zákonov obyčajne prichádza vtedy, keď ju vôbec nečakáte. Tak sme jeden večer pod jasnú oblohu pripravili ďalekohľady s technikou a tešili sa na ďalšie pozorovanie. Onedlho sa však objavili oblaky a mohli sme pozerať maximálne španielsku televíziu. Za chvíľku boli počuť i kvapky dažďa padajúce na betónový chodník pred našim domom. Keď som sa potom bez adaptácie vrátil von po ďalekohľad, pomýlil som si ho s jedným kaktusom. Našťastie sa mi to už viackrát nestalo.

Jedna z úspešných nocí, kedy som mohol pozorovať viac systematicky, sa udiala ešte niekedy v začiatkoch nášho pobytu pri Case Margarita. Pozoroval som v našej skupine s požičaným APO Tripletom 80/560 doplnený o päť okulárov Tele Vue a hmlovinové filtre. Verte mi, že to všetko spolu s vynikajúcimi podmienkami sprostredkovalo perfektný obraz. Hviezdy vyzerali ako drobné kontrastné špendlíkové hlavičky v priestrannom zornom poli. Pretože som mohol dosiahnuť jeho veľkosť až troch stupňov, pekne vynikali hlavne rozsiahlejšie objekty. Mnohé otvorené hviezdokopy boli nádherné (napr. M7, NGC 6231) a niektoré guľové hviezdokopy rozlíšiteľné na jednotlivé hviezdy (napr. M4, M22). Hmloviny ukázali svoj evidentný tvar a štruktúru (napr. M8, M17). Za sedem hodín sme ďalekohľadom stihli pozorovať veľa deep-sky objektov, ja som si navyše spravil priestor i čas na pozorovanie tmavých hmlovín v južných súhvezdiach. Mliečnu cestu je veľmi ťažké popísať a zachytiť kompletne, vnímanie jej detailov a porovnávanie jednotlivých častí som vykonával priebežne počas celého pobytu. Sústredil som sa najmä na nové charakteristiky, podrobnejšie sa Mliečnou cestou zaoberá môj Sprievodca v tme.

Pozorované objekty: M1 (Krabia hmlovina), M4, M6, M7 (Motýľ), M8 (Lagúna), M17 (Omega), M18, M20 (Trifid), M21, M22, M23, M24 (Malý oblak), M25, M28, M31 (Veľká hmlovina v Androméde), M32, M33 (Galaxia v Trojuholníku), M35, M36, M37, M38, M42 (Veľká hmlovina v Androméde), M43, M45 (Plejády), M54, M55, M69, M70, M75, M80, M110, NGC 253 (Galaxia v Sochárovi), NGC 288, NGC 1435, NGC 2158, NGC 6231 (Falošná kométa), NGC 6334 (Cat´s Paw nebula), NGC 6357, NGC 6416, NGC 6546, NGC 6822 (Barnardova galaxia), NGC 6960 a NGC 6974-79 a NGC 6992-95 (Riasy), NGC 7000 (Severná Amerika), NGC 7793, IC 1318 (Gamma Cygni Region), IC 1396, IC 4628 (Prawn nebula), IC 5067-70 (Pelikán), h/x Persei, Collinder 316, Collinder 428, Trumpler 24, Blanco 1, Sharpless 2-157 (Fingers nebula)

Spomeniem aspoň niektoré zaujímavé objekty. Veľká hmlovina v Androméde (M31) - známa galaxia severnej oblohy viditeľná ľahko a stabilne voľným okom po celý čas ako podlhovastý obláčik s nápadným centrálnym zjasnením. V širokom zornom poli refraktora sa príliš nestráca jej jas, siaha dokonca k svojmu sprievodcovi M32. Dva tmavé Bondové kanály objavené v roku 1847 považujem za samozrejmosť, v hlavnej oblasti je navyše vidieť náznak ďalších tmavších jemnejších pásikov. Galaxia v Sochárovi (NGC 253) - známa galaxia južnej oblohy, ktorá u nás nevychádza príliš vysoko nad obzor. V triédri je neprehliadnuteľná, dokonca sa traduje jej viditeľnosť voľným okom. Už v malom ďalekohľade je perfektne vidieť. Zobrazuje sa ako nádherný podlhovastý pás popredkávaný nenápadnými tmavými miestami, s menej jasným jadrom umiestneným nepatrne mimo centra a jedným nápadným tmavým zárezom. Barnardova galaxia (NGC 6822) - nepravidelný člen Miestnej skupiny galaxií na rozhraní Strelca a Kozorožca. Vzhľadom na svoj charakter je trochu iným príkladom ako predchádzajúce dve galaxie. Nenápadná škvrnka v triédri sa v ďalekohľade premení na trochu nápadnejší a pri pozornejšom pohľade evidentný prúžok. Väčšie ďalekohľady ďalšie noci prekvapujúco nesprostredkovali jej lepší obraz. Severná Amerika (NGC 7000) - vďačný objekt pre široké zorné pole. Ukázala svoj jedinečný tvar s niekoľkými zjasneniami a otvorenými hviezdokopami NGC 6966 a Collinder 428. IC 1318 (Gamma Cygni Region) - komplex rozsiahlejších emisných hmlovín okolo jasnej hviezdy. Použitím UHC filtra je skoro celý veľmi dobre vidieť. NGC 6231 (Falošná kométa) - nádherná otvorená hviezdokopa pre malý ďalekohľad, ktorá u nás nevychádza. Nasledovaním hviezdokôp Collinder 316 a Trumpler 24 sa dostanete k emisnej hmlovine IC 4628.

Pozorovanie Mliečnej cesty triédrom Meade 10x50 v južnejších častiach oblohy je nádherné a dnes už viem, že u nás nemôžem zažiť nič podobné. Iba obyčajným zamätaním vám rôzne objekty prichádzajú automaticky do zorného pola a vy musíte až potom spätne pozrieť do mapy, čo ste to vlastne našli. Okrem toho v nebeskej krajine rozoznáte veľké množstvo svetlých i tmavých škvŕn s neostrými obrysmi a hviezdne oblaky popredkávané tmavým prachom a zálivmi. U nás viditeľná Labuť je tomu len veľmi slabým príkladom. V súhvezdiach Škorpióna, Strelca, Hadonosa, Orla a Štítu je možné za relatívne krátky čas identifikovať približne sto tmavých hmlovín, všetky ktoré sú zakreslené v Sky Atlase, vidieť ich je ale určite ešte viac. Na uhlovo menšie je potom vhodné použiť malý ďalekohľad.

Pozorované tmavé hmloviny: Pipe nebula (LDN 1773 – Barnard 65, Barnard 66, Barnard 67, Barnard 74, Barnard 77, Barnard 78), Dark River (Barnard 44, Barnard 45, Barnard 46, Barnard 47, Barnard 51, Barnard 57, Barnard 60, Barnard 63, Barnard 246), Barnard 34, Barnard 36, Barnard 37, Barnard 41, Barnard 43, Barnard 48, Barnard 50, Barnard 53, Barnard 55, Barnard 58, Barnard 61, Barnard 62, Barnard 64, Barnard 67a, Barnard 68, Barnard 69, Barnard 70, Barnard 72 (Snake nebula), Barnard 79, Barnard 83a, Barnard 84, Barnard 84a, Barnard 86, Barnard 87, Barnard 90, Barnard 91, Barnard 92, Barnard 93, Barnard 95, Barnard 97, Barnard 100, Barnard 101, Barnard 103, Barnard 104, Barnard 108, Barnard 110, Barnard 111, Barnard 112, Barnard 114, Barnard 115, Barnard 116, Barnard 117, Barnard 118, Barnard 127, Barnard 129, Barnard 130, Barnard 132, Barnard 133, Barnard 134, Barnard 135, Barnard 136, Barnard 142 a 143 (Dark place in Aquila), Barnard 231, Barnard 233, Barnard 244, Barnard 252, Barnard 253, Barnard 256, Barnard 257, Barnard 259, Barnard 261, Barnard 262, Barnard 268, Barnard 270, Barnard 276, Barnard 283, Barnard 287, Barnard 303, Barnard 312, Barnard 314, Barnard 320, LDN 582, LDN 557, LDN 617, LDN 663, LDN 673, LDN 684, LDN 1710

Na Kanárskych ostrovoch sa už celkom vysoko na oblohe nachádza Strelec, ktorého smerom leží aj stred našej Galaxie. On samotný ale vidieť nie je, pretože ho zakrývajú obrovské množstvá tmavého prachu. Najjasnejšie časti Mliečnej cesty sa preto nachádzajú východne od neho a tvoria tzv. Veľký oblak v Strelcovi. Je podlhovastý a má trochu nerovnomerný tvar, na západnej strane do neho totiž vniká niekoľko tmavých zárezov. Priamo v jeho južnejšej časti sa ukazuje veľká a neprehliadnuteľná škvrna - otvorená hviezdokopa M7, neďaleká M6 je o niečo menej nápadná. Veľký oblak v Strelcovi a západnú vydutinu, ktorá nie je súmerná voči galaktickej rovine, rozdeľuje naprieč dlhý tmavý pás a Mliečna cesta v tejto oblasti pôsobí dojmom roztvorenosti. Voľným okom i v triédri je veľmi pôsobivá tmavá hmlovina Fajka, ktorá je súčasťou Tancujúceho koňa. Na severozápadnom okraji je zakončená ďalšou tmavou hmlovinou nazývanou podľa svojho vzhľadu Had (B 72). Jeho S-tvar je však náznakovo rozoznateľný až v zornom poli malého refraktora. Tieto tmavé hmloviny pokračujú v podobe dvoch úzkych a dlhých pásov (Tmavá rieka) smerom na západ k Antarovi, komplex Rho Ophiuchi som však vizuálne nepozoroval. Na chvoste Škorpióna je viditeľná Falošná kométa (NGC 6231). Vyzerá ako výrazný zvoľna sa rozširujúci hmlistý pás v dĺžke niekoľkých stupňov, ktorý sa tiahne na sever a mierne na východ od dvojhviezdy dzeta Scorpii, ktorá je rozlíšiteľná voľným okom. Mliečna cesta je letmo rozoznateľná aj južnejšie smerom k Oltáru a Pravítku, zaslúžila by si však pohľad vyššie nad obzorom. V okolitom prostredí sa ukazuje množstvo hmlistých škvŕn - M8, M16, M17, M20, M21 alebo M25. Zďaleka nápadnejším objektom je však Malý oblak v Strelcovi (M24), nádherne viditeľný voľným okom, triédrom alebo malým ďalekohľadom. Na jeho východnom okraji leží dvojica veľmi zreteľných tmavých hmlovín Barnard 92 a 93. Pôsobivý je i komplikovaný región Barnard 276 v súhvezdí Hadonosa.

Smerom severne do Štítu sú rozoznateľné dve nápadné zjasnenia a samotný oblak v Štíte. Vnímam ho trochu inak ako u nás doma, pripadá mi viac izolovaný a obklopený tmavými hmlovinami, ktoré spolu vytvárajú písmeno U - je otvorené smerom k východu a jeho severné rameno má podobu tmavého pásu, ktorý je kolmý na Veľkú trhlinu. Končí až južne pod hviezdou theta Aquilae. V oblaku v Štíte svieti jedna prebytočná jemne rozmazaná hviezda - otvorená hviezdokopa M11. Na západnom okraji Mliečnej cesty, presnejšie juhozápadne od epsilon Aquilae, je umiestnená malá oválna jednotvárna tmavá oblasť. Druhý prúd Mliečnej cesty preniká do vnútra Hadonosa, pri trochu pozornejšom pohľade sú v ňom ľahko postrehnuteľné otvorené hviezdokopy NGC 6633 a IC 4756. Mliečna cesta si zachováva svoj kontrast a šírku aj v ďalších súhvezdiach, obsahuje množstvo detailov nielen v hlavnej časti, ale aj po obidvoch jej okrajoch. V Orlovi smerom do Šípu je viditeľný jeden úzky svetlý nerovnomerný pás, do ktorého sa zarezáva množstvo tmavých zálivov. Východne od gama Aquilae sú v triédri vidieť skutočné diery v oblohe - Barnard 142 a 143 (E-tvar). Veľká trhlina končí pri Denebe a lemuje východný okraj jasného oblaku v Labuti, najjasnejšej časti Mliečnej cesty severne od nebeského rovníka. Ďalší podobne nápadný hviezdny oblak sa nachádza na rozhraní Jašterice a Cefea. Obidva sú popredkávané tmavými hmlovinami. Ak nasmerujete do týchto jasných oblakov biely papier A4 a začnete nad ním hýbať jednou svojou rukou, tá na ňom zanechá evidentný tieň! Jedna z najnápadnejších tmavých hmlovín na celej oblohe (Le Gentil 3) sa nachádza medzi Labuťou a Cefeom. Je skutočne čierna ako uhlie a vyzerá ako diera v oblohe. Le Gentil 3 je tiež súčasťou Lingovho filamentu, ktorý siaha až k Polárke. Prekvapujúco je ľahko rozoznateľný, žiadny náznak viditeľný iba ako málo kontrastná línia medzi hviezdami. Je tmavý a oproti oblohe má viditeľne iný kontrast.

Na oblohe však nie je jediný. Niečo podobné a dlhšie sa tiahne od hviezdy delta Cephei severnou časťou Kasiopeje, naprieč okrajom Žirafy až k jasnej hviezde Capella! Južný okraj tohto tmavého pásu je definovaný Mliečnou cestou lepšie, slabšie časti Mliečnej cesty sú však rozoznateľné aj smerom k severu. Ak sa ešte vrátime do Kasiopeje, nad betou Cas je viditeľná nápadná tmavá oblasť a Mliečna cesta svojou šírkou presahuje polohu Veľkej hmloviny v Androméde. Galaxia M33 je v závislosti od pozorovacích podmienok vidieť polopriamym až priamym videním. Tesne pri hviezde epsilon Cas je voľnému oku nápadná malá hmlistá kruhová škvrnka (Stock 5) podobná hviezdokope h/x Persei. Zvláštne však je, že ju tvorí iba veľmi málo hviezd. V triédri sú rozoznateľné hmloviny Pacman (NGC 281) a Srdce a duša (IC 1805 a IC 1848). Zaujímavá je aj Mliečna cesta v Perzeovi. Má síce slabšiu plošnú jasnosť, o to je však tajomnejšia. V strede súhvezdia sa nachádza veľká kruhová tmavá oblasť, ktorá komplikovane prechádza až ku Kozliatkam. Jedna svetlejšia oválna plocha je centrovaná na Kaliforniu, hmlovinu náznakovo viditeľnú v triédri aj bez hmlovinového filtra. V severnej časti Orióna sa ukazuje spojenie dvoch vetiev Mliečnej cesty. Jasnejšia z nich pokračuje od Capelly smerom na otvorenú hviezdokopu M35, slabšia a trochu prerušovaná sa nachádza v Býkovi. Voľným okom je rozoznateľná Veľká trojka v Povozníkovi - otvorené hviezdokopy M36, M37 a M38, sú však nenápadné a do očí rozhodne nebijú. Zábavnou disciplínou sa môže stať aj počítanie hviezd v Plejádach. Na veľké prekvapenie sa mi však podarilo zvýšiť svoj osobný rekord len o jednu ďalšiu hviezdu - spolu som napočítal "iba" 18 hviezd.

Zaujímavé je i porovnávanie jasností jednotlivých častí a okrajov Mliečnej cesty. Na prekvapenie sa až na niekoľko málo výnimiek zhodujú so zakreslením v Sky Atlase. Okolo väčšiny jasných hviezd je však na oblohe cítiť nejaké slabé halo, niečo podobné ako pri pohľade na hviezdu cez trochu zarosený okulár. Prejavujú sa tak napríklad Plejády alebo celý Orión, najmä jeho pás a štít zanechávajú pocit hmlistého pozadia. A práve v Sky Atlase je tento fenomén zakreslený tiež ako Mliečna cesta. Pri pohľade cez H-Beta filter je voľným okom zreteľne vidieť Barnardov oblúk (Sharpless 2-276), nemusíte ani predtým vedieť, kde sa treba presne pozerať. O Barnardov oblúk ľahko zakopnete aj v ďalekohľade. Stačí iba posúvať tubusom a o chvíľu sa sám dostane do zorného pola. Náznakovo je vidieť i jeho štruktúra, zúženia, rozšírenia a nepatrná zmena jasnosti v jednotlivých jeho častiach. Mliečna cesta ďalej vedie priamo do Jednorožca. Napriek tomu, že jej plošná jasnosť je už o niečo vyššia, obsahuje málo zaujímavých detailov a je viac jednotvárna. Navyše v Blížencoch ruší i nápadné zodiakálne svetlo, ktoré je každé ráno veľmi výrazné. Obidva okraje Mliečnej cesty sú v tejto oblasti prakticky rovné a rovnobežné. Pozornosť tu pútajú niektoré otvorené hviezdokopy - M41, M46, M47, NGC 2244 a NGC 2264. Hviezdokopy Collinder 121, 132 a 135 vyzerajú iba ako bohaté zhustenia hviezdneho pola. Ako posledná je viditeľná celá Korma, ktorá je spolu s Kýlom, Plachtami a Kompasom súčasťou starého rozsiahleho súhvezdia Loď Argo. Kompas je nenápadný, z Kýlu sa nad obzorom ukazuje druhá najjasnejšia hviezda na oblohe Canopus a z práve vychádzajúcich Plachiet je rozoznateľná gama Velorum - dvojhviezda rozlíšiteľná triédrom, ktorej hlavná zložka je najjasnejšou známou Wolf-Rayetovou hviezdou.