Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

Atlas oblohy
 

Mapa súhvezdia Žirafa

Camelopardalis
Žirafa

Žirafa je súhvezdím ležiacim neďaleko severného nebeského pólu, ktoré v stredoveku ešte nebolo známe. Vymyslel ho v roku 1613 Holanďan Petrus Plancius a v roku 1624 ho publikoval Jacob Bartsch, zať Jána Keplera. Chýba mu teda  to kúzlo a múdrosť dávnych bájí, ktoré sa zrodili pod oblohou východného Stredomoria, Egypta a Mezopotámie, dedili sa z pokolenia na pokolenie, prechádzali z jedného kmeňa na druhý, od národa k národu, ako súčasť spoločného kultúrneho bohatstva, ktoré by sa zachovalo počas dlhých storočí až do dnešnej doby. Je to typické "výplnkové" súhvezdie bez akejkoľvek histórie, aj keď na oblohe má vraj predstavovať zviera, na ktorom Rebeka prešla Palestínou, aby sa vydala za Izáka. Latinský názov súhvezdia vznikol spojením slov Camel - Leopard.

Síce rozsiahle, ale veľmi nevýrazné súhvezdie severnej oblohy, ktoré v našich zemepisných šírkach nikdy nezapadá. Leží takmer v bezhviezdnej oblasti, v priestore medzi Cefeom, Kasiopejou, Perzeom, Povozníkom, Rysom, Drakom a hviezdou Polárka z Malej medvedice. Vrcholí o polnoci koncom novembra v blízkosti zenitu. Obsahuje 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m, na oblohe zaberá 0,231 sr.

Slovenský názov
  Žirafa
Latinský názov
  Camelopardalis
Genitív (2. pád)
  Camelopardalis
Skratka
  Cam
Rozloha (sq deg)
  
757
Najjasnejšia hv.
  Beta Cam
Kulminácia
  10. 01.

Žirafa z atlasu J. Hevelia

Vyznať sa v zhluku slabých, ale v skutočnosti veľmi vzdialených a veľmi svietivých hviezd je bez dobrej mapy skoro nemožné. Aj keď toto súhvezdie zaberá pomerne veľkú oblasť a jeho juhovýchodné rozhranie nepatrne zasahuje do Mliečnej cesty, obsahuje iba štyri hviezdy jasnejšie ako 4,5m. V tejto nevýraznej oblasti sa však ukrýva niekoľko pekných otvorených hviezdokôp (NGC 1502), pomerne jasných galaxií (NGC 2403), pekná planetárna hmlovina (NGC 1501) a výnimočný rad hviezd známy ako Kembleho kaskáda.

© 2003-2006