Camelopardalis
Žirafa
Žirafa
je súhvezdím ležiacim neďaleko severného nebeského pólu, ktoré v stredoveku ešte nebolo
známe. Vymyslel ho v roku 1613 Holanďan Petrus Plancius a v roku 1624 ho
publikoval Jacob Bartsch, zať Jána Keplera. Chýba mu teda to kúzlo a
múdrosť dávnych bájí, ktoré sa zrodili pod oblohou východného
Stredomoria, Egypta a Mezopotámie, dedili sa z pokolenia na pokolenie,
prechádzali z jedného kmeňa na druhý, od národa k národu, ako súčasť
spoločného kultúrneho bohatstva, ktoré by sa zachovalo počas dlhých
storočí až do dnešnej doby. Je to typické "výplnkové" súhvezdie bez
akejkoľvek
histórie, aj keď na oblohe má vraj predstavovať zviera, na ktorom Rebeka prešla
Palestínou, aby sa vydala za Izáka. Latinský názov súhvezdia vznikol
spojením slov Camel - Leopard.
Síce rozsiahle,
ale veľmi nevýrazné súhvezdie severnej oblohy, ktoré v našich
zemepisných šírkach nikdy nezapadá. Leží takmer v bezhviezdnej oblasti,
v priestore medzi
Cefeom, Kasiopejou, Perzeom, Povozníkom, Rysom, Drakom a hviezdou
Polárka z Malej medvedice. Vrcholí o polnoci koncom novembra v
blízkosti zenitu. Obsahuje 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m,
na oblohe zaberá 0,231 sr. |
Slovenský názov
Žirafa |
Latinský názov
Camelopardalis |
Genitív (2.
pád)
Camelopardalis |
Skratka
Cam |
Rozloha (sq deg)
757 |
Najjasnejšia hv.
Beta Cam |
Kulminácia
10. 01. |
|
|
Vyznať sa
v zhluku slabých, ale v skutočnosti veľmi vzdialených a veľmi
svietivých hviezd je bez dobrej mapy skoro nemožné. Aj keď toto
súhvezdie zaberá pomerne
veľkú oblasť a jeho juhovýchodné rozhranie nepatrne zasahuje do
Mliečnej cesty, obsahuje iba štyri hviezdy jasnejšie ako 4,5m.
V tejto nevýraznej oblasti sa však ukrýva niekoľko pekných
otvorených hviezdokôp (NGC 1502), pomerne jasných galaxií
(NGC
2403), pekná planetárna hmlovina
(NGC 1501)
a výnimočný rad hviezd
známy ako Kembleho kaskáda.
|
|