Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

Atlas oblohy
 

Mapa súhvezdia Žeriav

Grus
Žeriav

Žeriav sa prvýkrát objavil v mapách Uranometrie nemeckého právnika Johanna Bayera v roku 1603, pravdepodobne ho však už predtým zaviedli holandskí moreplavci: hlavný navigátor Pieter Dirkszoon Keyser a jeho asistent Frederick de Houtman. Je najvýraznejším útvarom spomedzi štyroch "južných vtákov" zavedených v novoveku. Má predstavovať brodiaceho sa vtáka s dlhým krkom z rodu Gruidae. V starom Egypte bol tento operenec symbolom astronómov - asi pre jeho vysoký let. Neskôr v tomto obrazci ľudia videli i plameniaka alebo rybársky prút.

Pomerne výrazné súhvezdie južnej oblohy v tvare obráteného kríža, pod jasným Fomalhautom z Južnej ryby. Pri troche fantázie v rozložení hviezd môžeme vidieť letiaceho žeriava s nohami roztiahnutými dozadu, natiahnutým krkom a vztýčenou hlavou. U nás je na večernej oblohe viditeľná len jeho najsevernejšia časť od októbra do decembra. Vrcholí o polnoci koncom augusta asi 5 stupňov nad južným obzorom. Obyvatelia južnej Európy majú vtedy toto súhvezdie skoro celé tesne nad horizontom. Obsahuje 30 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m a na oblohe zaberá 0,112 sr.

Slovenský názov
  Žeriav
Latinský názov
  Grus
Genitív (2. pád)
  
Gruis
Skratka
  Gru
Rozloha (sq deg)
  
366
Najjasnejšia hv.
  Alnair
Kulminácia
  20. 09.

 

Žeriav z atlasu J. Bodeho

Galaktická pozícia Žeriava
line

Pre pozorovateľov s menším ďalekohľadom je okrem  niekoľkých dvojhviezd súhvezdie na objekty chudobné, aj keď pre prístroje s ďalekohľadom s priemerom objektívu okolo 200 mm má pripravených niekoľko pekných mimogalaktických objektov. V severovýchodnej časti súhvezdia, na sever od hviezdy θ Gruis, sa nachádza malá skupinka galaxií 10. až 11. hviezdnej veľkosti, z ktorých väčšina sa radí k špirálovým galaxiám: NGC 7410, 7424, 7552 a 7590.

© 2003-2006