Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

Atlas oblohy
 

Mapa súhvezdia Perzeus

Perseus
Perzeus

Perzeus bol synom boha Dia a smrtelnej Danaé. Potom čo vyrástol, stal sa podobným hrdinom ako Herkules či Orión. Aj jemu sa stavali chrámy, robili sochy alebo skladali verše o veľkých hrdinských činoch. Kráľ jeho rodnej zeme sa obával, že by ho Perzeus mohol zbaviť trónu a tak ho vyslal na výpravu, počas ktorej mal v jaskyni odseknúť hlavu bájnej príšere Medúze. Medúza Gorgóna bola kedysi pekným dievčaťom, ktoré doplatilo na ľahkovážnosť, s akou sa so svojou krásou porovnávala so samotnou bohyňou Athénou: bola premenená na obludu s ozrutnými tesákmi a hadmi namiesto vlasov. Bola taká škaredá, že pri pohľade na ňu každý smrtelník skamenel. Perzeus však využil obraz svojích lesklých štítov, čím Gorgóne nehľadel priamo do očí a pozoroval ju nepriamo až do jej spánku. Potom jej hlavu odsekol a zobral do vreca so sebou. Pri návrate domov zachránil celú Etiópiu a princeznú Andromédu od morskej obludy, ktorá pri pohľade na hlavu Medúzy skamenela. Androméda sa stala nakoniec jeho ženou a na oblohe ich môžeme vidieť vedľa seba dodnes. Z morskej peny, na miestach kam dopadli kropaje krvi z useknutej hlavy Medúzy, povstal na príkaz Poseidóna snehobiely kôň Pegas. Perzeus sa vraj dostal aj na vtedy najzápadnejší známy kraj sveta, do Atlantovho kráľovstva. Atlas sa však Perzea bál a chcel ho zo svojej zeme vyhnať. Perzeus mu však ukázal hlavu Medúzy, čím Atlas skamenel. Jeho vlasy a fúzy sa premenili na lesy, kosti na skaly, ramená na skalné útesy. Dodnes sa vyníma ako pohorie v severnej Afrike. Na takmer všetkých vyobrazeniach býva Perzeus znázorňovaný s mečom, štítom a s hlavou Medúzy v ruke.

Slovenský názov
  Perzeus
Latinský názov
  Perseus
Genitív (2. pád)
  Persei
Skratka
  Per
Rozloha (sq deg)
  
615
Najjasnejšia hv.
  
Algenib
Kulminácia
  10. 12.

Perzeus z atlasu J. Hevelia

Ako súhvezdie v Mliečnej ceste je Perzeus bohatý na typické objekty ako otvorené hviezdokopy a difúzne hmloviny. Obsahuje však aj zopár zaujímavých galaxií. Messierové objekty sú zastúpené v otvorenej hviezdokope M34 a planetárnej hmlovine M76. Našu pozornosť však upútava predovšetkým dvojitá hviezdokopa h/x Persei - NGC 869 & NGC 884, známa už v starom Grécku, ale nevysvetliteľne nezahrnutá do svojho katalógu Charlesom Messierom. Pre triédre je vhodná pohyblivá skupina Alfa Persei, jedna z najbližších otvorených hviezdokôp k našej slnečnej sústave. Keďže nebola zahrnutá ani do Messierovho katalógu ani do NGC, býva často nevšímaná pozorovateľmi. Známa je i plynová hmlovina Kalifornia, aj keď zazrieť ju vizuálne nie je vôbec jednoduché.

Výrazné, u nás čiastočne cirkumpolárne súhvezdie severnej oblohy, so štyrmi hviezdami jasnejšími ako 3. magnitúda. Leží v Mliečnej ceste medzi Povozníkom a Andromédou, vľavo pod obrazcom Kasiopeje. Vidieť v ňom okrajové časti Galaxie. Bohaté hviezdne polia tvoria jedno zo špirálových ramien našej Galaxie - rameno Perzea. Súhvezdie vrcholí v zenite o polnoci zhruba začiatkom novembra. Obsahuje 90 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m, na oblohe zaberá 0,187 sr. Je toho mnoho, čím sa môže Perzeus popýšiť.

Perzeidy - najznámejší a najsledovanejší meteorický roj s radiantom neďaleko hviezdy Mirak, kedysi ľudovo nazývaný "Slzy sv. Vavrinca". Každoročne možno jeho aktivitu pozorovať v časovom rozmedzí asi troch týždňov (medzi 27. júlom a 17. augustom). Počas tohto obdobia sa stretávame s rôzne starými časťami tohto roja a radiant sa medzi hviezdami posúva rovnako rýchlo ako Slnko: jeden stupeň za deň, so súhvezdia Andromédy do Žirafy. Maximum nastáva okolo 11. až 12. augusta, kedy je možné vidieť až 60 meteorov za hodinu. Obyčajne sú jasné a mnohé z nich zanechávajú stopy. V roku 1866 taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli zistil, že dráha tohto roja je zhodná s dráhou kométy 1862 III - Swift-Tuttle, jedná sa teda o materskú kométu tohto roja.

© 2003-2006