Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

Atlas oblohy
 

Mapa súhvezdia Lev

Leo
Lev

Súhvezdie Lev poznali všetky staroveké civilizácie už pred 5 000 rokmi, pretože je určite jedným z najimpozantnejších súhvezdí zvieratníka, jeho tvar skutočne pripomína zviera ležiace na predných tlapách alebo tiež sfingu.  Podľa gréckej mytológie sa jedná o leva z nemejských vrchov, ktorého zabil Herkules, aby tak splnil prvú zo svojich dvanástich úloh. Vstúpiť do služieb kráľa Mykén, starobylého mesta na Peloponéze, mu poradila známa veštkyňa Pýthea. Lev ako "výtvor" silného Titana Tyfóna bol neobyčajne veľký, dravý a sužoval celý polostrov Peloponés. Od jeho nepriestrelnej kože sa dokonca odrazila aj Herkulova kopija, preto musel hrdina leva vlastnými rukami zahrdúsiť. Mŕtve zviera ho však zvieralo tak pevne, že hrdinovi neostávalo nič iné, než použiť tesák ako nôž a telo leva zvliecť z vlastnej kože, ktorá mu potom neskôr poslúžila ako pancier proti svojim nepriateľom. Víťazstvo Herkula nad nemejským levom bolo dlho symbolizované tým, že Slnko, ktoré do súhvezdia vstupovalo za letného slnovratu, zakrývalo svojím žiarom jeho hviezdy. Aj Babylončania spájali toto súhvezdie hlavne so Slnkom, pretože práve v tých časoch sa v ňom nachádzalo počas letného slnovratu. Dnes ním prechádza od 10. augusta do 15. septembra a bod letného slnovratu sa posunul cez Raka do Blížencov.

Slovenský názov
  
Lev
Latinský názov
  Leo
Genitív (2. pád)
  Leonis
Skratka
  Leo
Rozloha (sq deg)
  
947
Najjasnejšia hv.
  Regulus
Kulminácia
  01. 04.

Lev z atlasu J. Hevelia

Lev ako typické súhvezdie mimo Mliečnej cesty, je preplnené galaxiami. Slušný počet z nich predstavuje pomerne výrazné objekty, v jednej relatívne blízkej skupine galaxií. Päť z nich je aj v známom Messierovom katalógu: M65, M66, M95, M96 a M105. Predovšetkým prvé štyri z nich sú za priaznivých pozorovacích podmienok celkom dobre viditeľné i v malých ďalekohľadoch, prípadne v svetelných triédroch a binokulároch. Astronomicky najzaujímavejšou je asi M95, zdá sa, akoby jej samotné jadro bolo mladou galaxiou. Netreba však zabúdať ani na ďalšie z "anonymného" katalógu NGC, niektoré z nich by sa totiž mohli bez problémov zaradiť aj do oveľa známejšieho katalógu Charlesa Messiera.

Výrazné zvieratníkové súhvezdie ležiace prevažne na severnej oblohe. Spolu so súhvezdiami Pastier a Panna patrí medzi najznámejšie súhvezdia jarnej oblohy. Na večernej oblohe je u nás viditeľné takmer pol roka, vychádza už v januári a definitívne zapadá až za súmraku v polovici augusta. O polnoci vrcholí koncom februára asi 60 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 70 hviezd zdanlivej jasnosti do 6. magnitúdy. Na oblohe zaberá 0,289 sr. Hlavnou skupinou hviezd je ľahko rozoznateľná šestica - Ras Elazed Australis, Ras Elazed Borealis, Adhafera, Algieba, η Leonis a Regulus - tvoriaca tzv. kosák, prevrátený otáznik alebo polmesiac predstavujúci leviu hlavu a hruď. Hlavnú kostru súhvezdia potom tvoria ďalšie tri jasné hviezdy - Zosma a Chort, chvost zakončuje jasná Denebola. V starom Grécku sa za koniec tohto chvosta považovali aj slabé hviezdy súhvezdia Vlasov Bereniky, ktoré sa definitívne osamostatnili až v 16. storočí.

Leonidy - meteorický roj s maximom okolo 17. novembra. Zem prechádza každých 33 rokov hustým "oblakom" tohto roja, ktorý obsahuje množstvo malých častíc. Jeho pozorovanie v roku 1779 viedlo k zavedeniu pojmu radiant. Ten sa v tomto súhvezdí nachádza v blízkosti jasnej hviezdy Algieba. Počas sedemhodinového pozorovania v noci z 12. na 13. novembra 1833 mohli obyvatelia Ameriky napočítať až 20 meteorov za sekundu. Ich celkový počet dosiahol  úctyhodné číslo - 240 000 a viac menej podnietil záujem o tieto javy a dal základ meteorickej astronómii. Návrat roja bol správne predpovedaný na rok 1866, kedy bol tiež veľmi aktívny. Výpočet dráhy ukázal jeho nápadnú zhodu s kométou Tempel-Tuttle, čím sa zrodila prvá domnienka, že meteorické roje vznikajú z rozpadnutých jadier materských komét. V roku 1966 vykazoval maximum 40 meteorov za sekundu, posledný prebehol v roku 1999. Frekvencia roja počas bežných dní mimo úplného maxima sa však pohybuje len okolo 10 meteorov za hodinu. 

© 2003-2006