Puppis
Korma
Korma
tvorí zadnú časť pôvodnej
Lode
Argo, ktorú ako veľmi rozsiahle súhvezdie rozdelil na štyri časti v
polovici 18. storočia N. L. de Lacaille. Argo bola preslávenou loďou, na
ktorej sa z Grécka cez Bospor plavil Iason so svojimi druhmi hľadať
zlaté rúno ukryté v Kolchide, ďaleko na východnom pobreží Čierneho mora.
Postavil ju Argos na požiadanie Iasona pre 50 ľudí, čím sa stala prvou
poriadnou loďou plávajúcou po mori. Plavbu za zlatým rúnom si nenechalo
újsť množstvo mladíkov z celého Grécka, ktorí sa neskôr stali známymi
osobnosťami: Herkules, Asklepius, Orfeus, Théseus, Kastor, Pollux. Po
úspešnom príchode domov so zlatým rúnom sa im začalo hovoriť Argonauti.
Loď Argo vytiahli na breh a venovali ju Poseidónovi, bohovi mora, ktorý
ju preniesol na oblohu.
Rozsiahle súhvezdie južnej oblohy, ktorého podstatná časť vystupuje v
našich zemepisných šírkach nad obzor v zimných a jarných mesiacoch. O
polnoci vrcholí v polovici januára, keď jeho severnejšia časť vystúpi do
výšky 20 stupňov nad južným obzorom. Korma leží južne od Prokyóna, pod
Jednorožcom. Na západe je ohraničená Veľkým psom, na východe Kompasom a
celá sa dá pozorovať až z oblastí Stredomoria. Obsahuje 140 hviezd
zdanlivej jasnosti do 6m a na oblohe zaberá zaberá 0,205 sr. |
Slovenský názov
Korma |
Latinský názov
Puppis |
Genitív (2.
pád)
Puppis |
Skratka
Pup |
Rozloha (sq deg)
673 |
Najjasnejšia hv.
Naos |
Kulminácia
20. 02. |
|
|
Kormou ležiacou
východne a juhovýchodne od Veľkého psa prechádza na hviezdy bohatý pás
Mliečnej cesty. Pretože v tomto smere cez rovinu našej Galaxie sú
prachové mračná pomerne rozptýlené, môžeme tak vidieť na dlhé
vzdialenosti smerom von ku galaktickému okraju. Vďaka tomu je Korma
veľmi bohatá na rozmanité otvorené hviezdokopy, ktorých tvar je na prvý
pohľad veľmi odlišný. Niektoré sú veľmi veľké a uvoľnené, vhodné skôr
pre triéder, niektoré sú relatívne rozľahlé a veľmi bohaté, ako vyšité
pre malý ďalekohľad a niektoré sú slabé a vzdialené, vyžadujúce väčší
ďalekohľad, aby mohli byť vidieť v lepšom podaní. Najjasnejšou z nich je M47,
ľahko viditeľná voľným okom ako hmlistá škvrna na východ od Síria.
Počas tmavej noci si možno všimnete i vedľajšiu M46. Dopĺňa ich M93 a
NGC 2477, ktorá by si nepochybne zaslúžila miesto v Messierovom
katalógu, ale pretože leží v nižšej deklinácii, z Európy ju nie je ľahké
zazrieť.
|
|