Astropozorovanie

Aktualizácia

Pozorovanie

Atlas oblohy

Sprievodca

Autor

Odkazy

Návštevná kniha

 

Atlas oblohy
 

Mapa súhvezdia Korma

Puppis
Korma

Korma tvorí zadnú časť pôvodnej Lode Argo, ktorú ako veľmi rozsiahle súhvezdie rozdelil na štyri časti v polovici 18. storočia N. L. de Lacaille. Argo bola preslávenou loďou, na ktorej sa z Grécka cez Bospor plavil Iason so svojimi druhmi hľadať zlaté rúno ukryté v Kolchide, ďaleko na východnom pobreží Čierneho mora. Postavil ju Argos na požiadanie Iasona pre 50 ľudí, čím sa stala prvou poriadnou loďou plávajúcou po mori. Plavbu za zlatým rúnom si nenechalo újsť množstvo mladíkov z celého Grécka, ktorí sa neskôr stali známymi osobnosťami: Herkules, Asklepius, Orfeus, Théseus, Kastor, Pollux. Po úspešnom príchode domov so zlatým rúnom sa im začalo hovoriť Argonauti. Loď Argo vytiahli na breh a venovali ju Poseidónovi, bohovi mora, ktorý ju preniesol na oblohu.

Rozsiahle súhvezdie južnej oblohy, ktorého podstatná časť vystupuje v našich zemepisných šírkach nad obzor v zimných a jarných mesiacoch. O polnoci vrcholí v polovici januára, keď jeho severnejšia časť vystúpi do výšky 20 stupňov nad južným obzorom. Korma leží južne od Prokyóna, pod Jednorožcom. Na západe je ohraničená Veľkým psom, na východe Kompasom a celá sa dá pozorovať až z oblastí Stredomoria. Obsahuje 140 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m a na oblohe zaberá zaberá 0,205 sr.

Slovenský názov
  Korma
Latinský názov
  Puppis
Genitív (2. pád)
  Puppis
Skratka
 
Pup
Rozloha (sq deg)
  
673
Najjasnejšia hv.
  Naos
Kulminácia
  20. 02.

Loď Argo z atlasu J. Bodeho

Kormou ležiacou východne a juhovýchodne od Veľkého psa prechádza na hviezdy bohatý pás Mliečnej cesty. Pretože v tomto smere cez rovinu našej Galaxie sú prachové mračná pomerne rozptýlené, môžeme tak vidieť na dlhé vzdialenosti smerom von ku galaktickému okraju. Vďaka tomu je Korma veľmi bohatá na rozmanité otvorené hviezdokopy, ktorých tvar je na prvý pohľad veľmi odlišný. Niektoré sú veľmi veľké a uvoľnené, vhodné skôr pre triéder, niektoré sú relatívne rozľahlé a veľmi bohaté, ako vyšité pre malý ďalekohľad a niektoré sú slabé a vzdialené, vyžadujúce väčší ďalekohľad, aby mohli byť vidieť v lepšom podaní. Najjasnejšou z nich je M47, ľahko viditeľná voľným okom ako hmlistá škvrna na východ od Síria. Počas tmavej noci si možno všimnete i vedľajšiu M46. Dopĺňa ich M93 a NGC 2477, ktorá by si nepochybne zaslúžila miesto v Messierovom katalógu, ale pretože leží v nižšej deklinácii, z Európy ju nie je ľahké zazrieť.

© 2003-2006