Corona Australis
Južná koruna

Južná koruna je jedným zo 48 pôvodných súhvezdí, ktoré uvádza v diele Veľký súhrn astronomických poznatkov v 2. storočí nášho letopočtu grécky astronóm Ptolemaios, ktorý žil v Alexandrii na egyptskom pobreží Stredozemného mora. Do Európy sa dielo dostalo v arabskom preklade pod skomoleným názvom Almagest. O súhvezdí sa zmieňuje i Hipparchos, či básnik Aratos. Južná koruna má na oblohe predstavovať korunu z lístia, ktorou bývajú poctení atléti na Olympiáde. Názvom i tvarom pripomína Severnú korunu. Toto súhvezdie sa spomína i v Ovídiových Premenách: Héra zistila, že ju jej manžel Zeus podvádza s pozemšťankou Semelé. Vydávajúca sa za Semelinu služku jej navrhla, aby požadovala po Diovi, nech sa jej zjaví v celej svojej nádhere. Najvyšší boh, potešený jej návrhom, nedokázal odmietnúť a keď sa jej zjavil ako vládca bohov, Semelé vzplanula. Zachránilo sa iba ešte jej nenarodené dieťa - Bakchus, ktorý sa neskôr stal bohom vína. To on na pamiatku svojej matky umiestnil túto korunu na oblohu. Podľa inej legendy sa jedná o veniec Cheirónov.