Slovenský názov
Jednorožec |
Latinský názov
Monoceros |
Genitív (2.
pád)
Monocerotis |
Skratka
Mon |
Rozloha (sq deg)
482 |
Najjasnejšia hv.
Beta Mon |
Kulminácia
01. 02. |
|
Nevýrazné rovníkové
súhvezdie zložené z hviezd 4. magnitúdy nad svoj9m okolím príliš
nevyniká. Leží totiž takmer v strede zimného trojuholníka žiarivých hviezd
Sírius, Betelgeuse, Prokyón, medzi Veľkým a Malým psom v Mliečnej ceste.
Súhvezdie je rozdelené svetovým rovníkom takmer na dve rovnaké časti. Jednorožec
je na večernej oblohe viditeľný u nás od decembra do mája. Vrcholí o
polnoci začiatkom januára vo výške asi 40 stupňov nad južným obzorom.
Obsahuje 85 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe zaberá 0,149 sr.
|
Súhvezdie tvoria iba
dosť
slabé hviezdy, ktoré vypĺňajú priestor medzi oveľa jasnejšími súhvezdiami
Veľkého psa, Kormy, Hydry, Malého psa, Blížencov a Orióna. V
Jednorožcoci sa nachádza samotný okraj Mliečnej cesty, ktorá je na
oblohe preto veľmi nenápadná. Napriek tomu, že súhvezdie neobsahuje ani
jasné hviezdy, všetko vynahrádza svojimi nádhernými hmlovinami a hviezdokopami.
Najznámejšími z nich sú plynová hmlovina Rozeta, difúzna hmlovina Kónus
alebo Hubblova premenná hmlovina - možno najúchvatnejšia zo všetkých pre
vizuálneho pozorovateľa. Z otvorených hviezdokôp vyniká M50, NGC 2301
alebo veľmi bohatá NGC 2506. V súhvezdí leží aj radiant meteorického
roja Monoceríd. |