Súhvezdie
zvieratníka severnej oblohy, ktorým prechádza Slnko pred letným slnovratom,
od 13. mája do 20. júna. V opačnom ročnom období, teda v neskorú jeseň, sa
preto Býk nachádza pri svojom prechode meridiánom vysoko na juhu. Na ekliptike leží
medzi Blížencami a Baranom. Býk je viditeľný u nás na večernej oblohe od
októbra do apríla. Vrcholí o polnoci koncom novembra vo výške asi 60 stupňov
nad južným obzorom. Je to typické zimné súhvezdie, ktoré vidieť na predĺženej
spojnici Kasiopeje s Perzeom. Mieri na neho i Oriónov pás predĺžený
smerom doprava hore. Na oblohe zaberá 0,243 sr. Obsahuje 90 hviezd zdanlivej
jasnosti do 6m.
Býk
leží tesne na okraji zimnej Mliečnej cesty a patrí medzi najatraktívnejšie
a najzretelnejšie súhvezdia severnej pologule. A to nielen preto, že sa tu
nachádzajú dve výnimočné otvorené hviezdokopy - Hyády a Plejády, aké
pozemská obloha vôbec ponúka. Na oblohe ho neprehliadneme, navyše leží v
tesnom susedstve Orióna. S trochou fantázie môžeme vo hviezdnom obrazci
rozpoznať rozzúreného býka so zlovestným červeným okom tvoreným Aldebaranom, hlavou v tvare "V", ktorú predstavuje otvorená
hviezdokopa Hyády a hrozivými rohmi rozširujúcimi sa severovýchodne k
hviezdam β a ζ Tauri. Ostatné časti tela sú podľa legendy ponorené
vo vlnách Stredozemného mora. Veď vlastne podobne je súhvezdie znázorňované na všetkých
starých vyobrazeniach. V roku 1801 v ňom G. Piazzi objavil prvú planétku
Ceres. |
Tauridy
-
starší meteorický roj vytvorený Enckeho kométou, ktorého intenzita
sa každoročne mení. Kým Zem prejde pásmom meteoroidov, širokým
približne 30 miliónov kilometrov, uplynú asi dva mesiace. Dráhu
tohto roja
kríži Zem dvakrát, raz začiatkom novembra
(s radiantom
juhovýchodne od Plejád),
druhý raz koncom júna. Júnový roj známy ako beta Tauridy, však nie
je pozorovatelný, pretože je na dennej oblohe. Novembrový roj počas
svojho maxima 3. novembra poskytne asi 10 meteorov za hodinu. Sú
výrazné a pohybujú sa pomaly. Dráhu okolo meteorického
roja výrazne ovplyvňuje gravitácia Jupitera. |